>

Výživa a hnojenie ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

Výživa a hnojenie ovocných rastlín


Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív. Ako tieto živiny používame si teraz môžete prečítať.

Aký význam pre rastliny majú dodávané živiny?


Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Do záhradky je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.
Ako sa môžeme dozvedieť, čo nám v pôde chýba? Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme  pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod. Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.

Ako prihnojujeme staršie ovocné stromy?


V záhradách sa často stretávame s tým, že okolo kmeňov sa zrýľuje o priemere 1 m kruh, kde sa rozhodí hnojivo a navozí dostupný organický hnoj. V tomto priestore ovocný strom nedokáže prijímať živiny, pretože tu sa nachádzajú len hrubé korene, ktoré nemajú aktívne mladé vlásočnice, schopné prijímať živiny. Takto zrýľovaný a upravený kruh okolo kmeňov má len estetický význam a súčasne zdravotný, pretože po zrýľovaní pôdy sa pôda prevzdušní, ale prihnojovanie stromov je potrebné urobiť tam, kde je najviac aktívnych koreňových vlásočníc, a tie sa nachádzajú vždy po obvode a niekoľko metrov za obvodom korún stromov. Ak chceme, aby účinnosť dodaných živín bola prospešná pre ovocné stromy, živiny sa musia dostať ku koreňom stromov. V zatrávnených záhradách často rozhodené NPK hnojivo spotrebuje len rastúca tráva a ku koreňom sa hnojivo nedostane.

Ako zapracovať hnojivo v zatrávnených sadoch?


Staršie  ovocné záhrady tým, že nedostávajú už niekoľko desaťročí žiadne organické a priemyselné hnojivá sú tak zoslabnuté, že nadbytok konárov a ovocia spôsobuje preschnutie konárov, ich postupné odumieranie, výskyt nádorov a hubových chorôb, machov a lišajníkov. Týmto stromov je potrebné pomôcť najmä rezom a prihnojením tak, aby došlo k regenerácií korún a obnoveniu nových aktívnych koreňov. Hnojivá je potrebné zapracovať do hĺbky aspoň 10 – 15 cm tak, že po obvode korún vytvoríme asi v pol metrovej vzdialenosti ryhy, do ktorých nalejeme rozpustené viaczložkové hnojivá, aby ich účinnosť bola čo najvyššia. Ovocné stromy sú vďačné aj za zálievku prirodzených hnojív, najmä s vodou zriedený slepačí a zajačí trus. Tieto hnojivá do pôdy zapracujeme na jar a počas vegetácie tak, aby sme prihnojovanie ukončili do konca júna, pretože hnojenie stromov po tomto období nepriaznivo vplýva na kvalitu plodov a vyzretie dreva. Po zálievke je potrebné vybraté mačinové kocky opäť uložiť na ryhy tak, aby nedochádzalo k nerovnostiam terénu pri prácach v záhrade, ako je kosenie, zber a pod.

Ako používame listové hnojivá?


Tekuté hnojivá sú využívané, najmä pre ich okamžité účinky pre rastliny. V predajniach môžeme dostať rôzne špecializované hnojivá pre jednotlivé druhy rastlín. Na ich návode si môžeme prečítať ich použitie a aplikáciu. Ich využitie je účinné len vtedy, ak ich používame v správnom čase, keď rastliny ich dokážu využiť. Používame ich najmä počas vegetácie v 2 – 3 týždňových intervaloch tak, že po zriedení  s odstátou vodou ich aplikujeme nielen na pôdu okolo rastlín, ale ich využiteľnosť zvýšime, keď nimi postriekame listovú plochu rastlín, čím  listy pomocou prieduchov dokážu okamžite prijímať dodávané živiny. Po prihnojení a výdatnej zálievke pôdu okolo rastlín vždy opatrne prekypríme a okolo rastlín rozhodíme mulčovací organický materiál.

Ako používame organické hnojivá?


Tieto hnojivá, ako je najmä maštaľný hnoj a hnoj z drobných zvierat je pre rastliny nenahraditeľný a je potrebné  nájsť spôsob, ako aspoň raz za 4 – 5 rokov ich do pôdy zapracovať. V záhrade sa snažíme využiť každý zdravý rastlinný odpad, najmä pokosenú trávu, ktorú vždy po kosbe rozhodíme okolo kmeňov ovocných stromov alebo ju použijeme na prípravu kvalitných kompostov. Rozhodená tráva pod korunami stromov nám udržuje pod stromami potrebnú vlhkosť a mikroorganizmy s dážďovkami nám pomáhajú ju spracovať tak, že obohatia  pôdu o humus a vytvárajú  drobnohrudkovitú štruktúru pôdy. Ako organické hnojivá sa snažíme využiť aj vikovité  rastliny na zelené hnojenie, ako je bôb, hrach, ďatelina a pod. Tieto rastliny obsahujú na koreňoch hrčkotvorné baktérie, ktoré obohacujú pôdu o dusík. Rastliny na zelené hnojenie po dosiahnutí určitej výšky, ešte pred kvitnutím zapracujeme do pôdy, čím súčasne obohacujeme pôdu o organickú hmotu. V zeleninárskej časti záhrade sa snažíme pravidelným striedaním plodín odstraňovať pôdnu únavu, obmedzovať výskyt hubových chorôb a škodcov. Plodová zelenina, hlúboviny a zemiaky sú veľmi vďačné za použitie organických hnojív, pri ich nedostatku sa snažíme do vytvorených rýh a jamiek dodať v opatrnom množstve dobré rozložený kompost alebo starší hnoj, čím zlepšíme podmienky pre rast koreňovej sústavy, a tým vytvárame dobrý základ pre rodivosť pestovaných plodín.


Hnojenie ovocných drevín

Pred vysádzaním ovocných drevín sa odporúča hnojiť na základe agrochemického rozboru pôd:
Pri dobrej zásobe živín v profile pôdy spravidla hnojenie do zásoby nie je nevyhnutné (zásoba P nad 110 mg na kg pôdy, K nad 190 mg na 1 kg pôdy, Mg nad 90 mg na kg pôdy. Pri strednej zásobe živín hnojíme počas predvýsadbovej prípravy pôdy dávkami približne 2,5 kg superfosfátu, 0,5 kg síranu draselného, Mg možno dodať pri vápnení, naapríklad použitím dolomitického vápenca.
Po vysadení ovocných stromov sa dávky menia podľa sily rastu a úrody, ktorú ovocné stromy prinášajú, ako aj v závislosti od spôsobu využitia pôdy pod stromami. Hnojí sa systémom 1/3 N hnojív a celá dávka P, Mg, prípadne Ca hnojív (raz za 3 roky podľa potreby) na jeseň zbytok N hnojív na jar a v priebehu vegetácie. Každý tretí rok sa dáva maštaľný hnoj alebo kompost v dávke 4 až 6 kg na m
2.
Pri strednej zásobe živín používame približne nasledovné dávky živín (č.ž.) na 10 m
2: veľké ovocie N - 100, 10-30, P - 35 , 10 - 15, K - 150, 30 - 50 g, drobné ovocie N - 60, P - 20, K - 60 g č.ž. na 10 m2.


Príznaky nedostatku živín:
N - slabý rast, drobné plody, opad plodov
P - slabá násada kvetov a plodov, nedostatočná tvorba cukrov
K - čiernozelený nádych listov, nekrózy vrcholov, drobné plody
Ca - glejotok, rakovina
Mg - chloróza alebo červenanie listov, nekrózy na listoch a opad
B - žltnutie listov, opad plodov, škvrny na plodoch, zlé oplodnenie plodov
Mn - žlté škvrny na listoch
Fe - chloróza mladých listov (napr. na vápenatých pôdach)

Predvýsadbová príprava pôdy


Vzhľadom na dlhovekosť ovocných výsadieb treba príprave pôdy pred výsadbou ovocných rastlín venovať mimoriadnu pozornosť. Nezvládnutie niektorých úloh v tomto období spôsobí počas života ovocnej výsadby problémy, ktoré sa už neskôr dajú veľmi ťažko riešiť. Pritom náročnosť na prípravu pôdy je rôzna v závislosti od druhu pestovanej rastliny, použitom podpníku, systéme pestovania (napr. pri nasadení hnojivej závlahy a pestovaní v rukávcoch z plastu a rašelinovom substráte v prípade najintenzívnejších výsadieb jabloní sa redukujú nároky na prípravu pôdy) a v neposlednom rade od vlastností pôdy.

Predvýsadbová (základná) príprava pôdy pod ovocný sad plní nasledovné úlohy:
           - vytvorenie zásoby živín
           - zvýšenie obsahu humusu a obohatenie mikrobiálnych spoločenstiev
           - úprava pH
           - vyrovnanie úrodnosti pôdy v horizontálnom i vertikálnom smere
           - prehĺbenie pôdneho profilu, prevzdušnenie pôdy v profile perspektívnom pre zakorenenie stromov
           - likvidácia burín (predovšetkým trvácich)
           - vyrovnanie povrchu pôdy
           - odstránenie únavy pôdy

Pri výbere stanovišťa pre ovocný sad v podstate môžu nastať v podstate dve situácie s určitými modifikáciami, ktoré ovplyvňujú postup pri základnej príprave pôdy:.
1. Ovocné stromy budeme vysádzať na panenskú pôdu - t.j. na takú, kde sa predtým nepestovali ovocné stromy, ani na nej nerástli plané formy ovocných stromov.
2. V záhradách často dochádza k situácii, že ovocné stromy budeme vysádzať na plochu, kde už predtým rástli ovocné stromy alebo kríky (rôzne dlhý čas), prípadne sme na uvedenom mieste dopestúvali mladé stromčeky na výsadbu.
V prvom prípade odpadá odstraňovanie únavy pôdy a v dôsledku toho príprava pôdy trvá kratší čas. Odporúča sa nasledovný postup:
jeseň - zber plodiny, vápnenie, prípadne hnojenie P,K podľa aktuálnej zásoby živín v pôde, rigolácia, prevrstvenie pôdy do hĺbky 0,4 - 0,6 m (nerigoluje sa na lahkých a veľmi ťažkých pôdach a na pôdach skeletovitých, ďalej ak budeme vysádzať drobné ovocie, prípadne stromčeky na slabo až veľmi slabo zakoreňujúcich podpníkoch, ktoré plytko zakoreňujú)
1.
rok - pestovanie hrachu, bôbu, prípadne iných strukovín, alebo kukurice, po zbere hlavnej plodiny výsev plodiny na zelená hnojenie (horčica) a na jeseň zapracovanie zelenej hmoty + 40 až 60 t.ha-1 maštaľného hnoja alebo dvojnásobok kompostu (prípadne N,P,K ak sa nehnojilo minulý rok). Pôdu po zbere prvej plodiny (VI - VII) je možno využiť (najmä v malovýrobných podmienkach na dopestovanie niektorých listových alebo koreňových zelenín (pekinská kapusta, reďkev, ai), ktorých nekonzumné časti tiež zapracujeme do pôdy.

2. rok - zemiaky, zelenina so zberom do začiatku septembra, ktoré znášajú hnojenie maštaľným hnojom a zároveň umožnia likvidáciu buriny pri okopávke.

Jeseň 2. roka alebo nasledujúca jar - vysádzanie stromov


Ak je pôda zaburinená trvácimi burinami, treba počas prípravného cyklu na pozemok zaradiť plodiny vytvárajúce súvislý porast s rýchlou dynamikou rastu. Tieto potlačia buriny (napr. pýr), a po ich zbere necháme pôdu bez ošetrenia, aby burina vytvorila dostatočnú listovú plochu, po čom sa aplikuje Roundup (5-6 l.ha-1) alebo Roundup + NH4SO4 (2,5 l + 5 kg.a-1) alebo Starane 250 EC (1-3 l.ha-1). Po mesiaci sa zaschnutý porast zarýľuje a pôda sa pripraví na vysádzanie.
Jamy na výsadnu v takomto prípade nemusia byť príliš veľké, stačí len také, aby sa do nich zmestili korene stromčekov, a ak má pôda dobrú štruktúru, stačí ich kopať tesne pred výsadbou (inak i 3-4 týždne pred výsadbou).
V malovýrobných podmienkach veľmi často neupravujeme celú plochu, kde budeme vysádzať ovocné stromy. Podľa skúseností stačí úprava vlastností pôdy na ploche 1 x 1 m, do hĺbky podľa charakteru koreňovej sústavy vysádzaných stromčekov. Súčasťou opatrení je aplikácia zásobnej dávky minerálnych hnojív pred prevrstvovaním pôdy a doplnenie organickej hmoty najlepšie vo forme kompostu na ploche upravovanej pôdy, alebo celej ploche. Organické hnojivá sa nesmú zapracovať príliš hlboko, lebo by došlo k nežiadúcim procesom pri iich rozklade. Medzi hlbokým prevrstvovaním pôdy a výsadbou je žiadúce zachovať odstup 1 rok, aby prebehli procesy zabezpečujúce zúrodnenie ošetrenej vrstvy pôdy.
V prípade drobného ovocia stačí príprava pôdy ako pre náročnejšie zeleniny, teda zaoranie (na menších plochách zarýľovanie) základnej dávky hnojív a maštaľného hnoja alebo kompostu na jeseň, v nasledujúcom roku pestovanie zelenín prvej trate a na jeseň alebo ďalšiu jar vysádzanie.
V druhom prípade bude charakteristická pre pôdu v menšej alebo väčšej miere únava pôdy. Únava pôdy bude tým výraznejšia, čím je väčšia príbuznosť po sebe pestovaných druhov ovocných drevín, čím silnejší bol rast predchádzajúceho druhu a čím menej starostlivosti sa venovalo počas pestovania pôde.
Na rastlinách sa únava pôdy prejavuje znížením rastu koreňov a hustota vláskovitých korienkov, znižuje sa i rodivosť rastlín. Stupeň únavy pôdy znižuje pestovanie medziplodín a plodín na zelené hnojenie, ako i dodanie humusu v rôznych formách do pôdy.
Ak sa vysádza po predchádzajúcej ovocnej kultúre, treba predĺžiť obdobie potrebné na prípravu pôdy. Možno použiť nasledovný postup :
Jeseň - likvidácia ovocných stromov, odstránenie koreňov a zvyškov kmeňov, vápnenie, vyhnojenie priemyselnými hnojivami do zásoby podľa aktuálneho obsahu v pôde, prevrstvenie pôdy do potrebnej hĺbky (ako bolo uvedené vyššie).
1.rok - pestovanie kukurice, (slnečnica) - hlbokokoreniace plodiny, po zbere výsev plodiny na zelené hnojenie alebo vhodnej krátkodobej plodiny, na jeseň zaoranie zelenej hmoty a vápnenie, ak nebolo vykonané predchádzajúcu jeseň.
2.rok - zelenina - koreňová zelenina, na jeseň hnojenie maštaľným hnojom v dávke 40 - 60 t.ha
-1, alebo dvojnásobnou dávkou kompostu a zarýľovanie,

3.rok - zelenina prvej trate alebo zemiaky, po zbere prípadné zásahy na odstránenie trvácich burín

Jeseň 3. roka alebo nasledujúca jar - výsadba stromkov


V každom prípade sa predlžuje príprava pôdy do času, kým nie je zbavená trvácich burín. V prípade drobného ovocia sa dávky hnoja zvyšujú až na 60-80 t.ha
-1 a hĺbka ošetrenia pôdy stačí do 0,3-0,35 m. Hodnota pH sa upravuje vápnením podľa druhu na úroveň 6-6,5.
Pôda by mala byt pred vysádzaním mierne uľahnutá, preto sa posledné kyprenie robí aspoň 3-4 týždne pred vysádzaním a povrch pôdy sa urovná vhodným náradím. Ak sa k ovocným stromom bude budovať oporná konštrukcia, je vhodné inštalovať ju pred výsadbou (ručná výsadba).
V prípade ovocných druhov s vyhranenými nárokmi na vlastnosti pôdy (napríklad čučoriedky strapcovité) nepripravujeme pôdu spravidla na celej pestovateľskej ploche, ale pre korene pripravíme substrát v oddelenej časti (napríklad vo veľkých nádobách, betónových skružiach a pod.) tak aby kontaktom s okolitou pôdou nedochádzalo k zhoršovaniu jeho vlastností (zvyšovanie pH). V prípade jahôd pestovaných klasickým spôsobom (pôdna kultúra) je postačujúce bežné ošetrenie pôdy v rámci osevného postupu ako pri pestovaní zeleniny, s dôrazom na zásobenie pôdy humusom a odburinenie.


Návrat na obsah