>

Škodcovia jadrovín - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

Škodcovia jadrovín

ZÁKLADNÉ POJMY

JADROVINY

KÔSTKOVINY

DROBNÉ  OVOCIE

OSTATNÉ  OVOCIE

späť

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

Otestujte si
svoje poznatky
a vedomosti  
z ochrany rastlín



Obaľovač jablčný - Cydia pomonella

Obaľovač jablčný zapríčiňuje známu červivosť jadrovín. Je to nočný motýľ, ktorý je aktívny pri teplotách nad 17 °C okolo 21. hodiny. Rojenie motýľov sa sleduje feromónovým lapačom. Má dve generácie do roka. Koncom mája až začiatkom júna sa ošetruje proti prvej generácii škodcu. Bez ošetrenia jadrovín proti tomuto škodcovi sa nedajú dopestovať zdravé jablká a hrušky, pretože červivé plody totiž väčšinou podľahnú moníliovej hnilobe často už na stromoch.
Na chemické ošetrenie je na začiatku kladenia vajíčok povolený prípravok RIMON 10 EC. Na mladé húsenice možno použiť prípravky ACTELLIC 50 EC, RELDAN 40 EC, CALYPSO 480 SC, CYPRIN 10 EC, DECIS EW 50, DECIS PTOTECH, KARATE ZEON 5 CS, NURELLE D alebo NURELLE MAX, SPINTOR, STEWARD a ďalšie. Ošetrenie o 14 dní zopakujeme, pričom prípravky striedame.




V teplejších oblastiach Slovenska má obaľovač jablčný za rok dve generácie. Prezimuje v rôznych úkrytoch v štádiu dospelých húseníc. Na jar sa kuklí a motýle prvej generácie sa roja v máji a v júni, druhej generácie v priebehu júla a augusta. Preto sa aj ošetrenia vykonávajú v dvoch termínoch. Proti prvej generácii býva prvý postrek aktuálny v najteplejších oblastiach Slovenska v druhej polovici mája alebo v prvých dňoch júna. Proti druhej generácii sa ošetrujú z hygienických dôvodov len jesenné a zimné odrody jabloní a hrušiek zvyčajne v druhej polovici júla a v prvej dekáde augusta.
Termín rojenia motýľov prvej generácie obaľovača jablčného závisí od priebehu počasia. Rojenie a termín postrekov signalizuje pre celé Slovensko signalizačná služba Odboru ochrany rastlín ÚKSÚPu. V čase kladenia vajíčok možno aplikovať inhibítory tvorby chitínu, ktoré neničia užitočné organizmy a menej zaťažujú životné prostredie. Tieto prípravky stačí použiť iba raz. Naopak, ak použijeme klasické prípravky v čase hromadného liahnutia húseníc, tak postrek by sme mali o dva týždne zopakovať. Samozrejme, na druhý postrek by sme mali použiť prípravok z inej skupiny účinných látok. Druhá generácia obaľovača jablčného je v porovnaní s prvou oveľa početnejšia, preto môže spôsobiť takmer stopercentnú červivosť. Navyše červivé plody zvyčajne už na stromoch podľahnú moníliovej hnilobe. Termín postreku sa signalizuje, ale už v predstihu by ste mali vedieť, či budete proti škodcovi používať inhibítory tvorby chitínu, ktoré sa aplikujú už na začiatku kladenia vajíčok, alebo klasické prípravky, ktorými treba zasiahnuť až v čase hromadného liahnutia húseníc. V druhom prípade postrek o dva týždne zopakujte. Letné odrody sa neošetrujú.




Na ošetrovanie jadrovín proti obaľovačovi jablčnému je k dispozícii široký výber prípravkov. V posledných rokoch začína čoraz viac záhradkárov používať ekologickejšie inhibítory tvorby chitínu, ktoré aplikujeme už na začiatku kladenia vajíčok alebo bioprípravky, ktoré treba použiť na začiatku liahnutia húseníc. Ostatné, tzv. klasické prípravky, medzi ktorými majú najväčšie zastúpenie pyretroidy, sa používajú až v čase hromadného liahnutia húseníc. Presný termín aplikácie jednotlivých skupín prípravkov centrálne signalizuje ÚKSÚP na základe odchytu motýľov do feromónových lapačov. Inhibítormi tvorby chitínu stačí proti každej generácii zasiahnuť iba raz, ošetrenie prípravkami určenými na aplikáciu v čase hromadného liahnutia húseníc však treba proti obom generáciám raz o 10 až 14 dní zopakovať. Čo kedy použiť? Prípravky na aplikáciu v čase kladenia vajíčok: Dimilin 48 SC, Integro, Match 050 EC, Nomolt 15 SC, Rimon 10 EC. Bioprípravok na aplikáciu na začiatku liahnutia húseníc: Biobit XL. Prípravky na aplikáciu v čase hromadného liahnutia húseníc:– Pyretroidy: Cyprin 10 EC, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, Karate Zeon 5 CS, Mavrik 2 F, Talstar 10 EC, Vaztak 10 EC.– Organofosfát: Reldan 40 EC.– Neonikotinoidy: Calypso 480 SC, Mospilan 20 SP.– Ostatné prípravky: Nurelle D, Nurelle Max, Spintor, Steward, Trebon 30 EC, Trebon10 F.

Kvetovka jabloňová - Anthonomus pomorum

Dospelé chrobáky majú 3,5 – 4,5 mm. Prezimujú v rozličných úkrytoch, odkiaľ na jar preletujú na nalievajúce púčiky jablone, ktoré vyžierajú. Vajíčka kladú do ešte nerozvinutých kvetov. Jedna samička nakladie asi 20 vajíčok. Vyliahnuté larvy postupne vyžierajú všetky časti kvetu, kvet ostáva uzavretý, so zhnednutými korunnými lupienkami (podobne ako pri poškodení mrazom). V tomto kvete sa aj zakuklí larva. Vyliahnutý chrobák sa ešte krátky čas pasie na jabloňových listoch, potom sa odoberie na chránené miesto, kde v tzv. letnej diapauze (štádium pokoja) zotrváva až do jesene a až potom odchádza do zimného úkrytu.




Ochrana: môže byť zameraná len proti chrobákom. Pri zimnom mechanickom čistení stromov zoškrabujeme starú borku, pod ktorou chrobáci zimujú. Chemický postrek hlavne v záhradách v blízkosti lesov je dôležitý v období nalievania púčikov a pučania od polovice apríla do začiatku mája. Môžeme použiť Metetion E – 50.

Kvetovka hrušková - Anthonomus piri

 

Od kvetovky jabloňovej odlišuje svojím vývojom. Larvy sa nevyvíjajú v jednotlivých kvetoch, ale v kvetných púčikoch. Samičky kladú vajíčka v období neskorej jesene až do príchodu prvých mrázikov. V tom období môžeme na púčikoch pozorovať drobné hlboké vpichy. Larvy sa liahnu na jeseň a počas zimy, ak je mierna, prípadne až na jar. Kvetovka hrušková je škodlivejšia, ako kvetovka jabloňová. Škody spočívajú nielen v znížení úrod, ale zoslabuje aj strom. Pravidelne napádané stromy majú celé konáre holé a veľmi málo rodia. Larva kuklí vo vnútri púčika. Chrobák po vyliahnutí vyhryzie v stene púčika otvor, ktorým vylezie. Asi 4 – 5 týždňov (v máji) sa živí listami a výhonkami hrušiek. Samičky začínajú klásť vajíčka po letnej diapauze (asi od polovice septembra).
Ochrana: proti chrobákom, ktoré sa na jar živia listami, zvláštne chemické zásahy nerobíme, lebo sa ničia zároveň pri postrekoch, ktorými ničíme piliarku hruškovú (Hoplocampa brevis) a pod. Chemický zásah je potrebný v oblastiach pravidelného výskytu škodcu v druhej polovici septembra ako preventívny zásah na ničenie samičiek pred kladením vajíčok. Vhodný je Metation E-50, Anthio (pozor na dodržanie ochranného obdobia).

Méra hrušková - Psylla pyri


- je to 2,5-3 mm veľký hmyz s dvoma pármi strechovite zložených krídel. Dospelá méra sa podobá cikádam. Začiatkom sezóny meria len 2,2 milimetra. Méra ovocná je tmavej červenkasto-hnedej farby s čiernym bruškom. Nohy a tykadlo má väčšinou svetlohnedé až oranžové, krídla sú takmer priehľadné. Vajíčka sú eliptické, žlto-oranžové a môžu sa nachádzať v prasklinách kôry alebo v blízkosti vrcholových púčikov. Mladá larva je žltkastá, staršia hnedá. Tento škodca má tri až štyri generácie za rok. Ich výskyt sa prelína, pričom posledná generácia sa objavuje v septembri, kedy sa deň skráti pod 13,5 hodiny. Letná generácia sa môže líšiť od zimnej svetlejšou farbou. Škodí cicaním rastlinných štiav na mladších listoch a koncoch výhonkov hrušiek; poškodené listy sa výrazne deformujú, výhonky zaostávajú v raste. Produkuje aj veľké množstvo sladkých výlučkov (tzv. medovice), ktorými znečisťuje povrch rastlín, pretože vylučovaná medovica je dobrou živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek. Prezimuje v štádiu dospelcov (imág) v rôznych úkrytoch Na hrušky nalietavajú dospelé méry v čase pučania stromov a spočiatku kladú vajíčka na plodonosný obrast, neskôr na rozvíjajúce sa listy. Za rok môže mať tri až štyri generácie.
MOŽNOSTI NIČENIA ŠKODCU: Na chemické ničenie méry hruškovej je registrovaný len Nomolt 15 SC.
Keďže patrí do skupiny inhibítorov tvorby chitínu, ničí iba vajíčka a mladšie štádiá lariev mér. Preto sa musí aplikovať v období hromadného kladenia vajíčok (na obrázku) a liahnutia lariev, čiže krátko po odkvitnutí hrušiek a o dva týždne neskôr. Na vyššie štádiá mér vykazuje slabý účinok, preto na neskoršie ošetrenia proti starším larvám a dospelcom treba použiť klasické prípravky s doteraz menej používanými účinnými látkami najmä zo skupiny neonikotinoidov (Actara, Calypso, Mospilan), ktoré sú povolené na ošetrovanie jadrovín proti obaľovačovi jablčnému alebo proti voškám. Do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať aj zmáčadlo, napr. Silwet. Ošetrenie ohrozených stromov prípravkom Nomolt 15 SC (0,1 %). Prvý postrek treba urobiť krátko po odkvitnutí hrušiek, druhý o dva týždne neskôr. Vzhľadom na kontaktný účinok Nomoltu musí byť postrek výdatný a kvalitne urobený.



Plodomorka hrušková - Contarinia pyrivora

Plodomorka hrušková (Contarinia pyrivora) - Jedná sa o škodcu, ktorý je v niektorých lokalitách značne rozšírený. Najviac sú napádané jednotlivé stromy v záhradách, vo veľkých sadoch je vzácnejší. Nažltlé 3 až 4 mm dlhé larvy tohto šedočierneho drobného (2,5 až 4 mm) komára vyžierajú mladé hrušky, ktoré sa deformujú (predovšetkým v blízkosti listovej jamky), vnútri černajú, hnijú, a predčasne opadávajú. Vnútri napadnutých lariev sa často nachádzajú drobné "červy". Ak nedôjde k opadu, plody sa zahoja, ale zostanú deformované a so silnou stopkou. Škodca prezimuje vo forme kukly v zámotku. Dospelý hmyz sa liahne od marca (v nižších polohách) až do mája (vo vyšších polohách) a samičky kladú vajíčka do kvetov. V každom kvete môže byť nakladené aj niekoľko desiatok vajíčok. Vyliahnuté larvičky sa prehryznú do vytvárajúcich sa semenníkov. Za suchého a teplého počasia larvičky v zasychajúcich pllodoch hynú. Dospelé larvy padajú na zem, kde si v hĺbke 5 až 10 cm pripravia kokon na zakuklenie. Ročne má tento škodca jednu generáciu. Medzi jednotlivými odrodami sú značné rozdiely v náchylnosti. Ochrana: Ošetrovaťť treba predovšetkým tie stromy, ktorých plody boli napadnuté a poškodené v predchádzajúcom roku. Na ošetrenie nie je registrovaný žiadny prípravok. Najvhodnejšou dobou pre ošetrenie insekticídom je objavenie sa púčikov. V prípade silného výskytu v predchádzajúcom roku alebo za chladného počasia v jari je vhodné ošetrenie zopakovaťť o 7 až 10 dní.



Vošky

Vošky sú najznámejšími a najrozšírenejšími škodcami ovocných drevín. Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve, že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr. šarka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú (migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na ovocných drevinách.

Najnebezpečnejšou voškou na jabloniach je v našich podmienkach voška skorocelová - (Dysaphis plantaginea), ktorá spôsobuje nápadné deformácie a červenofialové sfarbenie listov jabloní. Silno poškodené listy predčasne opadávajú. Jej prítomnosť na strome sa prejavuje deformáciou listov a zmenou ich farby (žlté až červené deformované listy) a pri väčšom napadnutí i deformáciou výhonkov. Voška skorocelová je dicyklickou voškou. Jej sekundárny hostiteľ je skorocel. Začiatkom leta preletuje na skorocel.
Voška jabloňová (Aphis pomi) škodí celý rok na koncoch mladých výhonkov jabloní. Voška jabloňová je monocyklickou voškou a je tolerovaná v podstatne väčšom rozsahu, keďže hlavná škodlivosť spočíva v produkcii medovice spôsobujúcej poškodenia. Obe vošky menia hostiteľské rastliny, a preto je ich dynamika podstatne menej závislá na obhospodarovaní sadu.
Ďalšou voškou, ktorá sa v Európe trvalo vyvíja na jabloniach je
vlnačka krvavá (Eriosoma lanigera). Na konároch a kmeňoch vytvára typické belavé povlaky. Pri premnožení dochádza k odumieraniu napadnutých častí. Pri vhodnej konzervačnej stratégii sú populácie prvých dvoch vošiek v sadoch výrazne redukované celým komplexom prirodzených nepriateľov ako sú: lienky (Coleoptera: Coccinellidae), larvy zlatoočiek (Neuroptera: Chrysopidae) a pestríc (Diptera: Syrphidae), dravé bzdochy (Heteroptera: Anthocoridae), bystrušky (Coleoptera: Carabidae), ucholaky (Dermaptera: Forficulidae), larvy entomofágnych byľomorov (Diptera: Cecidomyiidae), parazitoidy z rodov Aphidius a Aphelinus (Hymenoptera: Aphidiidae) či entomopatogénne huby z čeľade Entomophtoraceae (Entomophthora planchoniana, Neozygites fresenii atď.).
Veľmi údernú biologickú reguláciu vlnačky krvavej na jabloniach predstavuje (okrem vyššie uvedených druhov) parazitoid Aphelinus mali, introdukovaný v 20. a 30. rokoch minulého storočia z Ameriky. Na Slovensku úspešne prezimuje, má 5 - 8 generácií a jedna samička kladie asi 60 vajíčok priamo do vošiek. Pre úspešnú reguláciu v nasledujúcom roku sa neskoro na jeseň zbierajú v sadoch konáriky dlhé 15 - 20 cm s parazitovanými voškami. Parazitované vošky sú tmavo sfarbené, keďže neprodukujú voskové vlákna. Cez zimu sa uchovávajú na suchých a vzdušných miestach, kde teplota neprekračuje 8 °C. Na jar sa tieto konáriky kladú na stromy napadnuté vlnačkou. Pre úspešnú reguláciu postačí na 1 ha sadu asi 20 konárikov s parazitovanými voškami.

MOŽNOSTI NIČENIA VOŠIEK. Najúčinnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom ničenia vošiek je predjarný postrek ovocných drevín krátko po vypučaní. Týmto postrekom zničíme vošky ešte skôr, než stihnú spôsobiť väčšie škody. Počas vegetácie môžeme vošky ničiť povolenými prípravkami, ale vzhľadom na to, že sa v kolóniách vošiek nachádzajú aj ich prirodzení nepriatelia (napr. lienky, larvy zlatoočiek a pestreniek), mali by sme uprednostniť tie prípravky, ktoré užitočné organizmy neničia (napr. Pirimor).

Roztoče



Obr. Roztočec ovocný (
Panonychus ulmi), roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)

K najškodlivejším roztočom na ovocných stromoch patria: roztočec ovocný (Panonychus ulmi) a roztočec chmeľový (Tetranychus urticae). Rovnako ako vo vinohradoch, aj v sadoch je prvým krokom zavedenie dravého roztoča Typhlodromus pyri. V podmienkach mierneho pásma poskytuje tento roztoč adekvátnu ochranu proti škodlivým roztočom už po prvom roku. V prípade niektorých druhov stromov sa požadovaný stupeň regulácie dosahuje až po 2 - 3 rokoch.

Typhlodromus pyri


Ostatní škodcovia

Malé napadnutie jabloní kvetovkou jabloňovou je dokonca pre pestovateľov užitočné, pretože nahrádza pracnú prebierku kvetov. V niektorých rokoch sa ale výrazne premnoží a sú potrebné regulačné opatrenia. Jedným z nich je regulácia pomocou prípravkov na báze Bacillus thuringiensis tenebrionis (prípravok Novodor FC) špecificky pôsobiacich na larvy chrobákov (Coleoptera). Značný efekt majú aj prípravky na báze huby Metarhizium anisopliae (pozri príklad na hubou zabitý hmyz). Prirodzenú mortalitu imág a lariev kvetovky spôsobujú parazitoidy Syrrhizus delusorius, Scambus pomorum a ďalšie.



Obr.: drvinárik obyčajný - podkôrnik slivkový - podkôrnik slivkový (imago a larva)


Drvinárik obyčajný - Xyleborus dispar

Drvinárik obyčajný napáda drevnú časť stromu, môže byť monitorovaný a regulovaný etanolovými pascami. Podobne ako proti podkôrnikovi slivkovému (Scolytus mali) je najdôležitejšie dbať o dobrý zdravotný stav stromov, pretože sú to škodcovia sekundárni a napádajú hlavne oslabené stromy. Proti štítničke nebezpečnej (Quadraspidiotus perniciosus) bol introdukovaný parazitoid Prospatella perniciosi.


Obr.: - puklica (na vetvičke)









Piliarka jabloňová - Hoplocampa testudinea

Nálety piliarky jabloňovej (Hoplocampa testudinea) a piliarky žltej (Hoplocampa flava) spôsobujúcich tzv. nepravé červivosti plodov, sa dajú monitorovať a regulovať lapačmi bielej farby. Na každý meter výšky stromu sa asi týždeň pred začiatkom kvitnutia vyvesia dva lapače. Okrem monitoringu znižujú aj množstvo samičiek, ktoré by inak nalietali do kvetov a následne kládli vajíčka do semenníkov. Prahom škodlivosti je 25 imág na jeden lapač. Zvýšená prirodzená mortalita piliarok je výsledkom činnosti mnohých húb a parazitoida Lathrolestes marginatus.
Piliarka jabloňová spôsobuje takzvanú skorú červivosť ovocia. Za rok má len jednu generáciu. Prezimujú v štádiu lariev v pôde. Dospelé piliarky nalietavajú už na kvitnúce stromy a samičky zapúšťajú vajíčka do kalichov odkvitajúcich kvetov. Chemické ošetrenie stromov je preto potrebné urobiť už pri dokvitaní kvetov, ale najneskôr ihneď po odkvitnutí. Chemickú ochranu môžete podporiť použitím bielych lepových doštičiek. Približne 10 dní pred predpokladaným začiatkom kvitnutia by ste ich mali zavesiť do korún stromov, kde poslúžia nielen na sledovanie náletu, ale aj na priamy odchyt dospelých piliarok. Prípravky: Calypso 480 SC, Mospilan 20 SP.



Nosánik jabĺčny - Coenorrhinus aequatus

Je to červenohnedý chrobák s dlhým noscom, ktorý nalietava na jablone v čase kvitnutia a po odkvitnutí poškodzuje pokožku vyvíjajúcich sa plodov. Je to takzvaný zrelostný žer pred kladením vajíčok. Samičky ich zapúšťajú do plodov, ktorým ešte predtým nahryznú stopky, takže tie neskôr opadávajú. Škody, ktoré spôsobuje, možno vo väčšine prípadov považovať za chybu krásy, preto ani samostatne proti nemu netreba bojovať. Ak jablone ošetríte hneď po odkvitnutí napríklad proti piliarke jablčnej a o dva týždne neskôr prípravkami Calypso alebo Mospilan, zasiahnete zároveň aj proti nosánikovi jablčnému.


Obr. Nosánik jabĺčny - poškodenie plodu a imago


Piadivka jesenná (Operophtera brumata) a piadivka zimná (Operophtera brumata)

Zaujímavými škodcami ovocných drevín (najmä jabloní, hrušiek, sliviek a orechov) a okrasných drevín (napr. briez, líp a ruží), sú piadivka jesenná a piadivka zimná. Hoci sa bežne vyskytujú, škodia iba vo výnimočne priaznivých rokoch. Piadivky prezimujú v štádiu podlhovastých, pomarančovožltých 0,8-1 mm veľkých vajíčok, ktoré sú v pazuchách púčikov alebo na konárikoch. V priebehu apríla sa liahnu húsenice, ktoré obžierajú listy a mladé plody. Pri silnejšom výskyte môžu spôsobiť až holožer. Rozdiel medzi jednotlivými druhmi je v tom, že u piadivky jesennej si húseničky vytvárajú zo skrútených listov úkryt, kde si neskôr spriadajú riedky pavučinový zámotok, zatiaľ čo húsenice piadivky zimnej nežijú v skupinách a netvoria zámotky. Dospelé húsenice sú dlhé 30-35 mm. Koncom júna až začiatkom júla sa presúvajú do pôdy, kde sa v pomerne značnej hĺbke aj 20 cm zakukľujú. V septembri až októbri sa liahnu motýle, ktoré majú výraznú pohlavnú dvojtvárnosť. Samčekovia sú okrídlení a vyzerajú ako bežný motýlik, ale samičky nemajú vytvorené krídla (pri piadivke jesennej majú krídla zakrpatené), a preto nemôžu lietať, ale iba liezť. Krátko po vyliahnutí sa motýle pária a následne samičky odchádzajú do korún stromov klásť vajíčka. Škodca má iba jednu generáciu za rok.


  
Obr. Piadivka jesenná
- húsenica, imago (dospelý jedinec), poškodenie listu piadivkou jesennou

 

Obr.
Piadivka zimná (imago) - piadivka zimná (húsenica)


Zvláštny spôsob rozmnožovania umožňuje použiť mechanický spôsob ochrany. V prípade silných opakovaných výskytov možno koncom septembra a v priebehu októbra odchytávať na Lepové pásy alebo lep Chemstop ecofix nanášané na kmeňoch stromov samičky lezúce do koruny. Lepy sa nanášajú náterom v 0,2-0,3 mm hrúbke vo výške 1-1,5 m nad zemou v podobe 8-10 cm širokého prstenca. Kôra stromov musí byť predtým očistená a vyhladená. Okrem stromov musia byť lepovými pásmi alebo lepom zabezpečené aj oporné kolíky. Lepové miesta sa musia kontrolovať, zbavovať nečistôt a prilepeného hmyzu. Veľmi znečistené pásy treba obnovovať. Pri chemickej ochrane je veľmi účinný predjarný postrek proti prezimujúcim škodcom od štádia myšieho uška do štádia zelených kvetných pukov. Pre piadivky je stanovený prah hospodárskej škodlivosti v počte 2 a viac vajíčok zistených v priemere na 1 meter dĺžky 2-3-ročných konárov v období december až február. Iba v takomto prípade je predjarné ošetrenie potrebné aj proti piadivkám (okrem iných prezimujúcich škodcov, ktorí majú taktiež určené prahy hospodárskej škodlivosti). Počas vegetácie sa používajú prípravky účinné všeobecne proti húseniciam motýľov, avšak v pravidelne ošetrovaných sadoch zvyčajne nie je potrebné osobitné ošetrovanie proti piadivkám.
Ochrana: mechanická ochrana dodnes nestratila svoj význam. Motýle piadiviek sa liahnu až na jeseň po opade listov. Po párení bezkrídle samičky vychádzajú na kmeň stromu, aby v korune nakládli vajíčka. Preto na kmene stromov pripevňujeme lapacie pásy, najneskôr do polovice októbra. Vo februári ich dávame dolu a súčasne časť kmeňa pod pásom dôkladne postriekame Arborolom alebo Nitrosanom, aby sme zničili vajíčka. V prípade zanedbania mechanickej ochrany musíme sa brániť proti vyliahnutým húseniciam chemicky a to v období pučania. Účinné sú prípravky Metation E-50, Anthio, Nexion EC alebo Nexion WP 25.


Spriadač americký - Hyphantria cunea

  
Obr. Spriadač americký - dospelý jedinec, kladenie vajíčok, húsenice pri skeletovaní.


Vyskytuje sa iba v najteplejších oblastiach Slovenska a za rok máva dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v rôznych úkrytoch. Motýle prvej generácie sa roja v máji a samičky kladú vajíčka vo veľkých skupinách na spodnú stranu listov. Vyliahnuté húsenice sa spočiatku zdržujú pohromade a pod ochranou hustej pavučiny skeletujú listy. Neskôr sa rozliezajú a často spôsobujú holožery na napadnutých stromoch. Druhá generácia motýľov sa rojí koncom júla a v auguste. Táto generácia je početnejšia, preto môže napáchať väčšie škody. Z ovocných drevín najčastejšie poškodzuje orechy, jablone, čerešne, slivky, moruše, z ostatných listnatých drevín javorovec jaseňolistý (javor mlieč) a bazu. Húsenice spriadača amerického vytvárajú veľké, hustou pavučinkou chránené hniezda, v ktorých spoločne konzumujú listy rôznych ovocných a okrasných drevín. V auguste škodí druhá generácia škodcu, proti ktorej síce môžeme zasiahnuť aj chemicky, ale vzhľadom na blížiaci sa zber ovocia by sme mali uprednostniť mechanické odstraňovanie týchto hniezd.
MOŽNOSTI OCHRANY: Proti spriadačovi americkému uprednostňujeme mechanický boj spočívajúci v odstrihávaní a spálení hniezd húseníc čo najskôr po ich zistení. Druhou možnosťou je použitie chemických prípravkov. Na začiatku liahnutia húseníc uprednostňujeme inhibítory tvorby chitínu (Nomolt), proti starším húseniciam použijeme klasické insekticídy (organofosfáty a pyretroidy). Pri druhej generácii škodcu, ktorej húsenice škodia v auguste a v septembri, teda v zberovom období ovocia, musíme dávať pozor na dodržanie čakacej lehoty použitého prípravku. Proti škodcovi odborníci odporúčajú využiť aj postreky na biologickom základe, na báze baktérie Bacillus thuringiensis.


Priadkovec obrúčkavý - Malacosoma neustria



Obr. Priadkovec obrúčkavý - dospelý jedinec, vajíčka, húsenica

Hojný druh, motýľ je dlhý 13 - 21 mm a v rozpätí krídel 26 - 30 mm. Motýle a hlavne samce prilietajú v noci na svetlo. Motýle žijú veľmi krátko a samičky po sparení ihneď vykladú všetky svoje vajíčka a zakrátko hynú. Kopulácia nastáva v noci. Vajíčka sú kladené v prstencových znáškach okolo tenkých halúzok živných stromov a krov. Liahnu sa až po prezimovaní na jar. Húsenice žijú najprv pospolito v pavučinovom hniezde, ktoré si spriadajú na konároch. Po poslednom zvliekaní sa však rozliezajú po celom strome a žijú samostatne. Ak sú na menšom strome viaceré znášky vajíčok, húsenice sú schopné obžrať ho celý dohola. Živné rastliny: Prunus, Quercus, Crataegus, Malus, Cerasus,... Kukla: žlto-biely, oválny, mäkký zámotok obsahuje obranný prášok, ktorý sa z neho šíri pri dotyku. Je upradený medzi listami. Prezimovanie: v štádiu vajíčka. Škodí vyžieraním púčikov a púčiace listy na všetkých ovocných stromoch. Holožery spôsobuje len výnimočne.
Ochrana: odstrihávanie vetvičiek s prstencami vajíčok a chemický postrek insekticídmi. Zimný postrek učinkuje len veľmi slabo.

Návrat na obsah