>

Opeľovacie pomery ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

Opeľovacie pomery ovocných rastlín


V ovocinárskej praxi sa stretávame s rôznymi opeľovacími a oplodňovacími pomermi ovocných rastlín, ktoré treba zohľadniť už pri projektovaní výsadby - výber odrôd, počtu odrôd a ich rozmiestnenie vo výsadbe. Nezohľadnenie týchto požiadaviek môže viesť k nízkej alebo žiadnej produkcii ovocia. Kvety väčšiny ovocných rastlín sú opeľované hmyzom (z toho asi 75 - 90 % tvoria včely). Vzhľadom na zastúpenie včiel je významným faktorom zabezpečujúcim zvýšenie úrod často prísun včelstiev priamo do ovocného sadu v období kvitnutia (pozor na ochranné zásahy!).


Na 1 ha sadu sú potrebné 2 - 4 včelstvá.


Optimálne počasie na opeľovanie je slnečné, bezveterné alebo so slabým vetrom (dôležité pre vetrom opelivé ovocné rastliny). Silný vietor bráni lietaniu opeľovačov a vysušuje tyčinky a blizny piestikov. Chladné počasie síce predlžuje obdobie kvitnutia a tým i obdobie, kedy sa opelenie môže uskutočniť, avšak nižšie teploty a veľké teplotné výkyvy vytvárajú horšie podmienky pre procesy oplodnenia.

Pri cudzoopelivých druhoch je potrebné zabezpečiť vo výsadbe podiel opeľujúcej odrody minimálne 10 %, alebo až do úrovne 20 - 30 %, ak sa termíny kvitnutia zvolených odrôd prekrývajú len čiastočne. V intenzívnych výsadbách jabloní sa vysádzajú slabo rastúce stromy botanických foriem, ktoré sú odolné proti chorobám a bohato kvitnú, systémom každý 10. strom v rade je opeľovač.


Oplodňovacie pomery jednotlivých ovocných druhov

Jablone.

cudzoopelivé, hmyzomopelivé. V praxi sa vyskytujú odrody diploidné a triploidné (´Mutsu´, ´Jonagold´, ´Boskoopske´), ktoré majú nízku klíčivosť peľu. Vzhľadom na vysoký podiel mutáciíí v svetovom sortimente treba zohľadniť fakt, že nie sú schopné vzájomného oplodnenia medzi sebou a s materskou odrodou. Čiastočná samoopelivosť bola pozorovaná napríklad pri odrodách ´Golden Delicious´ a ´Ontario´. V širšom sortimente odrôd sa vyskytuje inkompatibilita (fyziologicky podmienená sterilita). Na 1 ha sadu sa odporúčajú 3 úle (včelstvá).
Hrušky.

cudzoopelivé, vyskytujú sa odrody diploidné i triploidné (´Lucasova´, ´Pastornica´). Pomerne častým javom je partenokarpia (Williamsova), v našich podmienkach však nemá väčší hospodársky význam. Pri hruške hruškolistej sa vyskytujú samoopelivé odrody. Pri hruškách je zložitejšie zabezpečovať opelenie, keďže pre včely sú kvety hrušiek menej atraktívne. Je potrebné tak ako pri jabloniach dodržať zhodu času kvitnutia.
Dula, mišpuľa.

Pestované odrody sú samoopelivé.
Čerešne.

Čerešne sú diploidné (2n=16), cudzoopelivé, samoneplodné. Samoopelivé odrody sú: Halka, Lapins, Stella, Summit, Sunburst. Inkompatibilná skupina čerešní (také, ktoré medzi sebou sa neopeľujú) je napr. Karešova, Troprichterova, Van, Granát, Kordia, Napoleonova, Starking, Hardy Giant.
Višne.

Višne sú tetraploidné (4n=32 chromozómov), majú dobrú klíčivosť peľu. Takmer všetky dnešné odrody sú samoopelivé, existujú však aj čiastočne samoopelivé a cudzoopelivé odrody (Vackova). Opelenie višní môže byť zabezpečené i peľom čerešní. Vyššie úrody možno docieliť podporou 1 včelstva na 1 ha výsadby (pri cudzoopelivých 4 včelstvá).
Slivkoviny.

Európske slivky sú hexaploidné (6n=48 chromozómov), spravidla majú dobrú klíčivosť peľu. Vyskytujú sa odrody samoopelivé (Domáca veľkoplodá, Čačanská lepotica, Čačanská rodna, Nancyská, Opal, Hanita, Herman, Jojo, Katinka, Presenta, Stanley, Valjevka, Wangenheimova), čiastočne samoopelivé (Čačanská raná, Gabrovská, Wazonova ringlota, ) i cudzoopelivé (Althanova, Zelená ringlota, Carpatin, Čačanská najbolja, President). Vyskytuje sa aj morfologicky podmienená sterilita (´Tuleu Gras´) i fyziologicky podmienená sterilita. Slivky je vždy vhodné kombinovať s vhodnými opeľovačmi kvitnúcimi v zhodnom termíne. Opelenie včelami je potrebné pri samoopelivých odrodách 2-3 včelstvá na 1 ha, pri cudzoopelivých odrodách (3-4 včelstvá na 1 ha).
Marhule.

Sú väčšinou samoopelivé, čiastočne samoopelivá je odroda ´Veecot´. Cudzoopelivé sú napr. ´Vesna, ´Goldrich´... Pri odrode ´Vegama´ a ´Rakovského´ sa vyskytuje postupné kvitnutie kvetov. Pri cudzoopelivých odrodách je potrebné zabezpečiť opeľovačov, ktoré ale kvitnú v tú istú dobu. Je treba si uvedomiť, že aj keď je väčšina marhulí samoopelivá, vyššie výnosy bývajú vtedy, ak sú k dispozícii opeľovače (ak sú k dispozícii aj iné odrody). Marhuľa je diploidná (2n=16 chromozómov). Marhule kvitnú skoro a sú preto často poškodzované jarnými mrazmi (kvety sú poškodzované už pri teplote nižšej než -2,5 °C a malé plôdiky pri poklese teploty pod 1 °C).
Broskyne.

Sú väčšinou samoopelivé, vyskytuje sa i morfologicky podmienená sterilita (´J. H. Halle´). Pri súčasnom kvitnutí môžu zabezpečiť aj opelenie mandlí. Kvety kvitnú 4-5 dní, kvitnú skoro, takže sú náchylné na poškodenie jarnými mrazmi.
Mandle.

cudzoopelivé, zriedkavo čiastočne samoopelivé. Pri poklese teploty pod -3 °C mráz kvety zničí úplne. Mandle kvitnú po dobu 11 - 13 dní, kvety sa vytvárajú na 2-3 ročnom dreve. Včelami sú kvety veľmi vyhľadávané. Slaboopelené kvety predčasne opadávajú.
Orech kráľovský.

Orechy sú vetromopelivé, bežne sa pri nich vyskytuje proterandria a protogýnia (rôzny čas kvitnutia samičích a samčích kvetov). U niektorých sa vyskytuje apomixis (vznik plodov bez opelenia). Orech je diploidný (2n=32 chromozómov) s odrodami samoopelivými i cudzoopelivými. Je jednodomý, kvety má jednopohlavné.
Gaštan.

Väčšina odrôd je cudzoopelivá, vyskytujú sa inkompatibilné skupiny, vyskytuje sa protogýnia a proterandria. Gaštan je cudzoopelivý, vetromopelivý.
Lieska.

Lieska je samoopelivá, diploidná (2n=28 chromozómov), jednodomá, vetromilná (anemofilná) drevina. Jahňadá kvitnú 3-7 dní, piestikové (samičie) kvety 20-30 dní. K lepšiemu opeleniu dochádza za chladnejšieho počasia, vtedy sú úrody vyššie než za veľmi teplého počasia počas kvitnutia.
Malina, malinočernica.

U nás pestované odrody malín sú diploidné, samoopelivé. Malinoostružiny sú samoopelivé.
Černice.

Vyskytujú sa samoopelivé i cudzoopelivé odrody.
Ríbezle, egreše.

Červené ríbezle sú samoopelivé, čierne ríbezle majú rôzny stupeň samoopelivosti, čo sa odráža v spŕchaní plodov. Egreše sú samoopelivé, vyskytuje sa pri nich i partenokarpia.
Jahody.

U nás pestované odrody majú obojpohlavné súkvetia a sú samoopelivé, v svetovom sortimente sa však vyskytujú odrody so samičími kvetmi a s kvetmi s nedostatočne vyvinutým peľom (morfologicky podmienená sterilita).
Aktinídia.

Je dvojdomá, vyskytujú sa jednodomé odrody.
Moruša.

Vyskytujú sa jedince s obojpohlavnými i jednopohlavnými kvetmi, prípadne dvojdomosť.


OPELENIE


Opelenie (pollinatio) je prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu jedná sa o samoopelenie (autogamia). Ak je peľ prenesený na cudzí kvet je to cudzoopelenie (allogamia).

Vyskytujú sa nasledovné varianty opelenia:
a) samoopelivosť (autofertilita) - schopnosť po opelení vlastným peľom vytvoriť plody so semenami, pričom peľ môže pochádzať z toho istého kvetu alebo z iného kvetu tej istej rastliny, prípadne z kvetu iného jedinca rovnakej odrody. Opelenie a následné oplodnenie môže byť v tomto prípade zabezpečené i peľom inej odrody, čo často dáva lepšie výsledky. Samoopelivé odrody sú istejšie v úrodách, lebo opelenie môže nastať i pri nedostatku opeľovačov v čase kvitnutia.
Špecifickým prípadom samoopelenia je kryptogamia (skrytoopelivosť), pri ktorej dochádza k opeleniu ešte v púčiku, teda ešte pred tým ako kvet rozkvitne.
b) cudzoopelivosť (autosterilita) - neschopnosť vytvoriť plody so semenami po opelení vlastným peľom. V prípade, že sa i v po samoopelení vytvoria plody, môže ísť o čiastočnú samoopelivosť, stimulatívnu partenokarpiu (v dôsledku samoopelenia) alebo inú alternatívu (z nižšie uvedených)
c) partenokarpia - je tvorba plodov bez oplodnenia. Partenokarpia sa vyskytuje pri hruškách a zriedkavejšie pri jabloniach a višniach. Apomixis - je tvorba plodov bez predchádzajúceho opelenia, avšak plody majú vyvinuté semená. Môže sa tu vyskytnúť aj partenogenéza - kedy embryo vzniká z neoplodnenej haploidnej alebo neredukovanej diploidnej vaječnej bunky.

VHODNÉ OPEĽOVAČE PRE OVOCNÉ DREVINY


V praxi sa často stáva, že aj keď mladé a zdravé ovocné stromy bohato kvitnú, avšak neprinášajú takmer žiadne plody. Pričin môže byť viacero, ale ak opomenieme problémy s výživou, chorobami a škodcami, najčastejšou príčinou je nevhodný alebo žiadny opeľovač. Na vytvorenie akéhokoľvek plodu (s výnimkou partenokarpických plodov) je potrebné opelenie kvetu. Preto ak si chceme zabezpečiť stálu úrodu je potrebne vytvoriť podmienky nielen z hľadiska pestovateľského, ale aj z hľadiska opeľovania. Uvádzame prehľad najčastejších odrôd pestovaných na Slovensku a ich vhodných opeľovačov.


(Prevzaté z http://www.biokonzult.sk/na-stiahnutie/vhodne_opelovace.pdf).


Návrat na obsah