>

Rez jabloní - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah


Letný rez u jabloní

Letný rez sa vykonáva v čase najintenzívnejšej vegetácie, to je v období prvej a druhej rastovej fáze v priebehu júna, júla a augusta. Môžeme sem zaradiť skracovanie letorastov, a výhonov, skracovanie a odstraňovanie starších konárov, ako aj ohýbanie letorastov a výhonov.
V júni teda môžeme začať s vylamovaním jednotlivých vlkov, ak je to potrebné. Najneskôr začiatkom septembra s týmto pravidelným opatrením končíme. Stanovenie termínu sa riadi tým, či chceme obmedziť rast letorastov, alebo nie, či sa má zvýšenou mierou podporiť tvorba kvetných púčikov. Letným rezom možno podporiť nasadenie kvetných púčikov bez toho, aby sa pri tom obmedzil rast stromu. Na prelome júna až júla robíme skorý letný rez na čapík. Režeme sa na listovú ružicu, ktorej púčiky sa tým podporia. Ak listová ružica chýba, tak potom letorast skracujeme na 2- 3 vyvinuté listy.
Vo vývojových fázach, kedy ešte prevažujú rastové pochody, môžeme letný rez využiť dobre. Pretože obmedzuje rast a bráni zmladzovacím účinkom. Pozitívne ovplyvňuje svetelné pomery, podporuje aj diferenciáciu kvetných púčikov a prechod do fáze plodnosti. Dôležitá je správna voľba termínu, ktorá by nemala vyvolať predčasným rezom rašenie očiek a tým zníženie vyzretia výhonov. Nevhodný je aj neskorý termín, ktorý môže ovplyvniť diferenciáciu kvetných púčikov pre ďalší rok.  Najvhodnejší termín letného rezu je v 1.- 2. dekáde júla. Výskumy v USA ukazujú, že letný rez je jednorazová operácia v ktoromkoľvek termíne od 8. týždňa po odkvete až do polovice augusta. Dôsledné každoročné uplatnenie má významnejší dopad než jeho presný termín. Za najvhodnejší termín letného rezu sa považuje termín od 2. polovice júla až do začiatku augusta, teda v dobe kedy končí rast krátkych letorastov. Pokusy v Holandsku ukázali, že letný rez v tomto období brzdí rast až o 40 %. A následkom zbrzdeného rastu výhonov sa oslabuje aj rast koreňov. Letným rezom môžeme zbrzdiť rast stromu lepšie než rezom zimným.
Pre vyvolanie indukcie kvetných púčikov je účinnejší skorý letný rez koncom júna alebo začiatkom júla aj keď je väčšie nebezpečenstvo prerastania letorastov než v neskorších termínoch. Poľské výskumy ukázali, že letný rez zvýšil presvetlenie koruny až o 50 %. Odstraňovaním zahusťujúcich letorastov resp. vlkov, vylamovaním v bylinnom stave, alebo klasickým letným rezom zlepšil a urýchlil zrenie plodov pretože asimiláty sa nepremiestňovali z týchto vlkov do plodov, ale zásobovali vrcholky predlžujúcich letorastov a to ich drevo a kôru. Letný rez znížil aj fyziologickú škvrnitosť skladovaných plodov a zvýšil podiel červeného vyfarbenia ovocia.

V Kanade bol vykonaný pokus účinku letného rezu na úmrtnosť jabloní pri regulovaných nízkych chladových teplotách. Letné ošetrenie rezom zaznamenalo zvýšenú úmrtnosť stromov hlavne pri podpníkoch M 26. Pre M 26 bola smrteľná teplota, pri ktorej bola úmrtnosť 50 % -14°C pre slabé ošetrenie, -12,5°C až -13°C pre stredné ošetrenie a -10,6°C pre silné ošetrenie letným rezom. Pre podpník Ottawa 3, malo ľahké či silné ošetrenie menší efekt na úmrtnosť jabloní. Tieto výsledky poukazujú na to, že rozdielne podpníky reagujú inak na ošetrenie letným rezom. Hoci oba podpníky sú podobného druhu, majú však rozdielne vývojové sekvencie. Letný rez môže oslabiť fotosyntézu, čím sa zníži dodávanie sacharidov. Vo všeobecnosti letný rez redukuje viacej rast ako rez zimný.



Zimný rez u jabloní

Zimný rez robíme v priebehu vegetačného pokoja od októbra do marca, prípadne až do pučania púčikov. Z biologického hľadiska je vhodnejšie, ak ovocné rastliny režeme v tomto období. Preto sa tomuto rezu hovorí tiež predjarný, resp. jarný rez. Týmto rezom podporujeme rast, preto sa nazýva aj rez na drevo. Zimný rez je nevyhnutný najmä v juvenilnom období a tiež vtedy ak ovocný strom spomalil rast, teda pri starnutí, keď ho chceme omladiť. Tento rez sa nevykonáva nikdy, ak teplota klesne pod -8 až -10 °C.
Jadroviny môžeme rezať na začiatku zimy, alebo aj behom zimy, ale len vtedy ak teplota presahuje -4
°C, pretože nižšia teplota by mohla poranenému a zmrznutému drevu uškodiť. Ak režeme na začiatku zimy a v zimných mesiacoch, obrastá drevina v nasledujúcom vegetačnom období veľmi silno. Rez na začiatku zimy odoberá rastlinám zásobné látky a preto môže silnejší mráz poškodiť hlavne mladé stromy. Preto režeme mladšie jadroviny neskôr než staršie. Robíme to aj preto, aby sme mladé rastliny ochránili pred mrazom a tiež aj preto aby sme príliš nepodporovali už aj tak silný rast mladých stromov. Ku koncu zimy rez vyvoláva stále slabší rast a čím bližšie smerom k jari režeme, tým sa sila rašenia a intenzita rastu zmenšuje.
V Kanade bol vykonaný pokus účinku zimného rezu (z angl. dormant pruning) na životnosť a na rast rastliny po reze. Samotný rez bol aplikovaný 24- 48 hodín pred riadenou mrazovou teplotou (-3  až -14
°C). Výsledky ukázali, že nebol dokázaný žiaden významný účinok na úmrtnosť rastlín, ale naopak bol dokázaný pokles rastu konárov po reze pri oboch skúmaných podnožiach. Ľahký, či hlboký rez poškodil listy, výhony a aj rast koreňov. Rez zredukoval predlžujúce výhony stromu pri podpníkoch Ottawa 3 o 31%. Avšak najväčší úbytok bol zaznamenaný na priemere kmeňa a v objeme koreňov.
Aj keď výsledky tejto štúdie boli hlavne pre podpníky, súhlasí to z mnohými terénnymi štúdiami, že odolnosť jabloní na chlad môže byť znížená so zvyšujúcou sa závažnosťou rezov, veľkosťou rezaných konárov a to hlavne vtedy, ak sú na nich výhony rezané pred obdobím mrazov. Nevedno ako dlho bude trvať, aby sa strom plne zotavil z rezania a následného chladového stresu, ale je isté, že táto strata v raste stromu bude mať dopad aj na pestovateľa. Z pokusu vyplýva, že sa nedoporučuje rez výhonov pred chladovou periódou.

Návrat na obsah