Ostatní škodcovia ovocia - OVOCINÁRSTVO

Ostatní škodcovia ovocia - OVOCINÁRSTVO

Prejsť na obsah

Ostatní škodcovia ovocia

Otestujte sa z ochrany rastlín
ZÁKLADNÉ POJMY

JADROVINY

KÔSTKOVINY

DROBNÉ  OVOCIE

OSTATNÉ  OVOCIE

späť

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA


AKARINÓZA A ERINÓZA VINIČA


Akarinóza (kučeravosti listov) a erinóza (plstnatosti listov) viniča sa ničí (likviduje) v čase pučania. Uvedené príznaky spôsobujú drobné roztoče z čeľade vlnovníkovcovitých (Eriophyidae), ktoré prezimujú v štádiu dospelcov v puklinách kôry alebo pod šupinami púčikov. Chemická ochrana viniča sa vykonáva najmä v miestach, kde boli v predchádzajúcom vegetačnom období zaznamenané príznaky poškodenia. Z uvedených prípravkov sa Sulka aplikuje tesne pred pučaním, ostatné prípravky krátko po vypučaní viniča. Ortus sa môže použiť aj počas vegetácie. Prípravky: Kumulus WG, Ortus, Sulikol K, Sulka, Thiovit Jet.


Obr. Kučeravosť listov viniča - list, detail škodcu - hálkovec viničový

Kučeravosť (akarinózu) listov viniča vyvoláva drobný, voľným okom neviditeľný roztoč z čeľade vlnovníkovitých hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis). O prítomnosti škodcu svedčia drobné vpichy - miesta cicania škodcu, ktoré ľahko zistíme, ak listy pozorujeme v protisvetle. Ešte nápadnejšie sú však napadnuté kry v poraste, pretože v porovnaní so zdravými rastlinami mávajú silno zakrpatené výhonky a výrazne skučeravené listy (odtiaľ pomenovanie poškodenia). Ak sa napadnutie opakuje viac rokov za sebou, rastliny zoslabnú, v zime ľahšie namrznú a môžu aj uhynúť.
MOŽNOSTI OCHRANY: Preventívny postrek viniča v čase pučania sírnatými prípravkami (Kumulus, Sulex, Sulikol, Thiovit) alebo krátko po vypučaní prípravkami určenými na predjarný postrek ovocných drevín a viniča (Predjarný postrek).

Plstnatosť (erinózu) listov viniča vyvoláva drobný, voľným okom neviditeľný roztoč z čeľade vlnovníkovitých - vlnovníkovec viničový (Eriophyes vitis), ktorý cicia na spodnej strane listov. Podráždené pokožkové pletivá reagujú tvorbou obrovských buniek, ktoré vyzerajú ako chĺpky. Tieto sa do určitej miery podobajú na hubové povlaky, ktoré vytvára peronospóra na spodnej strane listov viniča. Kým pri peronospóre sa na vrchnej strane týchto škvŕn nachádzajú olejové a neskôr hnedé škvrny, pri plstnatosti sa pocicané miesta na vrchnej strane zduria a vznikajú niekoľko milimetrov veľké hrbolčeky. Prejavuje sa
to plstnatými vankúšikmi na listoch a hrboľatosťou listov.


Obr. Plstnatosť listov viniča - vlnovníkovec viničový (detail) -
Eriophyes vitis

Poškodenie viniča: Ak ide o poškodenie s malým rozsahom (len zopár miest s plstnatosťou na liste), nepredstavuje pre vinič "život ohrozujúci" stav. V prípade silného napadnutia sa zastavuje rast krov a hrozí zníženie úrody a jej kvality. Títo drobní škodcovia viditeľní len lupou alebo mikroskopom sajú na spodnej strane listu šťavu. Rastlina sa bráni, následkom čoho je tvorba plsti, príp. hrboľčekov.
MOŽNOSTI OCHRANY Preventívny postrek viniča v čase pučania sírnatými prípravkami (Kumulus, Sulex, Sulikol, Thiovit) alebo krátko po vypučaní prípravkami určenými na predjarný postrek ovocných drevín a viniča (Oleo-Ekalux, Pyrilux).

Nosánik viničový (Byctiscus betulae)



Obr. Nosánik viničový -
Byctiscus betulae

Tzv. „cigary“ na viniči spôsobuje veľmi známy a bežne rozšírený druh hmyzu žijúci nielen na viniči, ale aj na niektorých ovocných drevinách (napríklad na hruške) a iných listnatých stromoch (na breze, jelši či lipe). Je ním nosánik viničový (Byctiscus betulae).
Vinohradníci ho nazývajú „vincúr“. Je to veľmi pekný chrobák rôzneho sfarbenia a to zelenej alebo modrej, prípadne aj červenej alebo žltej farby s kovovým leskom. Pri vyrušení znehybnie a po dotyku padá na zem. Nosánik môže výnimočne škodiť skoro na jar pri pučaní viniča, keď vyžiera púčiky. Takéto poškodenie však spôsobujú aj mory, ktoré žerú iba v noci. Dokáže poškodiť iba niekoľko púčikov, nanajvýš krov, takže toto poškodenie je bezvýznamné, i keď pre konkrétny ker znamená zničenú úrodu a aj zoslabenie v podobe rastu iba náhradných letorastov. Oveľa známejšie, viditeľnejšie a typickejšie sú poškodenia počas vegetácie. Samičky nahrýzajú stopky listov, ktoré vädnú a stáčajú sa do typických „cigár“, do ktorých kladú vajíčka. Vajíčka sú biele, oválne, asi milimeter veľké. Uschnuté listy zostávajú na viniči krátky čas, neskôr opadávajú. Medzitým vyliahnuté larvy pomaly zožierajú uschnutý list. Ich vývin trvá približne mesiac. Dospelé larvy sa premiestňujú do pôdy, aby si v neveľkej hĺbke urobili okrúhlu kolísku a v nej sa zakuklili. Časť vyliahnutých chrobákov opúšťa pôdu ešte koncom leta. Väčšina však zostáva v pôde na prezimovanie. Škodca má jednu generáciu do roka. Početnosť nosánikov je nízka a pomerne stabilná. Aj na väčších plochách je niekedy ťažké nájsť aspoň niekoľko skrútených listov.

Vlnovník orechový (Eriophyes erineus)
Roztoč napáda listy orecha kráľovského, na ktorých spôsobuje tvorbu hálok pripomínajúcich pľuzgiere, vyčnievajúcich nad hornú stranu čepele listu, v ktorých žijú jedince vlnovníka. Nespôsobuje hospodársky významné škody, hoci je pomerne bežne rozšírený.



Obr. Vlnovníkovec orechový (príznaky na listoch)

Na listoch sa objevujú vypuklé hálky, zo spodnej strany sú hálky vyplnené hustou spleťou trichomov. Mezi trichomami sú drobné, 0,2 - 0, 24 mm dlhé roztoče s podlhovastým tvarom tela. Samičky prezimujú pod šupinami púčikov. V jari napadajú pučiace listy. Tento roztoč má niekoľko vzájomne sa prekrývajúce generácie. Aj keď často je napadnutá väčšina listov na strome, nedochádza k poškodeniu stromov, ani k zníženiu množstva alebo kvality plodov. Iba v prípade extrémne silného napadnutia mladých stromčekov v škôlke môže dôjsť k deformáciám tvoriacej sa koruny.

Nosánik lieskový (Apoderus coryli)



Obr. Nosánik lieskový
(Apoderus coryli)

Úrodu lieskových orieškov najviac ohrozujú mrazy a zo škodcov je to nosánik lieskový. Nosániky sa vyliahnu z kukiel, ktoré prezimujú v pôde okolo dreviny. Samičky kladú začiatkom júna do nezrelých zelených plodov vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy, živiace sa jadrami. Preto je vhodné koncom mája alebo začiatkom júna striekať insekticídnými prípravkami. Pomáha tiež dezinfekcia pôdy hexachlori-dom alebo vhodným organofosfátom.

Vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae).



Obr.
Vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae)

Nebezpečným škodcom je aj roztoč - vlnovník lieskový (Phytoptus avellanae). Napáda puky liesok, ktoré sa zduria a predčasne pučia. Roztoče sa množia v napadnutých pukoch v priebehu celého roka. Silne napadnuté konáriky niekedy aj usychajú. Ochrana spočíva v odstraňovaní napadnutých konárov a v ich spálení. Odporúča sa postrek sírovápenatým roztokom (2 %) v dobe, keď sú púčiky už trocha napučané. Postrek robíme za slnečného dňa, pri takom počasí roztoče vyliezajú na povrch púčikov.

Návrat na obsah