>

ZÁKLADNÝ PREHĽAD CHORÔB A ŠKODCOV - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

ZÁKLADNÝ PREHĽAD CHORÔB A ŠKODCOV

ZÁKLADNÉ POJMY

JADROVINY

KÔSTKOVINY

DROBNÉ  OVOCIE

OSTATNÉ  OVOCIE

späť

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

CHOROBY

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

ŠKODCOVIA

Otestujte sa
z ochrany rastlín


JABLONE - základný prehľad chorôb a škodcov


Zo skupiny vírusov a mykoplazmóz najrozšírenejším vírusom je proliferácia jabloní (metlovitosť) a mozaika jablone. Pri náchylných kultivaroch (Jonathan, Lord Lambourne) môže ísť o zníženie úrody o 10-40 %. Tieto odrody sa však už v súčasnosti nevysádzajú, preto je celoplošný výskyt týchto chorôb nízky. Stromy napadnuté proliferáciou odporúčame zlikvidovať a nástroje dezinfikovať.


Najvýznamnejšou chorobou jabloní je chrastavitosť jabloňová (Venturia inaequalis), ktorá sa šíri vo vlhkom a teplom počasí.
Najúčinnejším opatrením je včasný postrek pri začiatku šírenia askospór, t.j. od fenofázy ružového puku. Druhý postrek odporúčame vo fenofáze plného kvetu a tretí na konci kvitnutia. Tieto tri postreky dajú veľmi účinný základ proti šíreniu a rozvoju choroby. Ďalšie postreky robíme buď pri signalizácií, alebo hneď na začiatku vizuálnych príznakov na listoch.

Postrekov určených proti chrastavitosti je veľmi veľa, preto ich nebudeme uvádzať, ale odporúčame dôsledné dodržiavanie dávkovania a najmä striedanie postrekov, resp. účinných látok. V žiadnom prípade nestriekajte viac ako dvakrát za sebou tou istou účinnou látkou. V poslednom roku sme zaznamenali postupujúcu rezistenciu choroby najmä v teplých oblastiach proti postrekom zo skupiny strobilurínov, kam patria významné a v minulosti účinné prípravky ako Discus a Zato. Tento stav bol pravdepodobne zapríčinený nerešpektovaním maximálne 2 postrekov za sebou počas vegetácie a je teda veľká pravdepodobnosť, že prípravok, ktorý bol vyvíjaný viac ako 10 rokov je možné zahodiť. Prípravkov proti chrastavitosti je veľmi veľa, preto ich neuvádzame. Treba ešte raz zdôrazniť, že dôležitejší ako prípravok, je správny termín jeho aplikácie.

Ďalšou významnou chorobu je múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha), ktorej vyhovujú suché a teplé podmienky. Ochranu robíme podobne ako pri chrastavitosti. Selektívne prípravky proti múčnatke: Bayleton 25 WP, Domark 10 EC – nepotláča roztočov, Karathane LC, Kumulus WG, Sulikol K, Thiovit. Prípravky určené proti chrastavitosti a múčnatke: Anvil 5 SC, Discus, Clarinet 20 SC, Hattrick, Punch 10 EW, Rubigan 12 EC, Score Top 20 WG, Saprol, Topas 100 EC, Vectra 10 SC, Zato a iné.


Chorobou, ktorá sa k nám síri posledné roky je
spála ružokvetých (Erwinia amylowora). Je to baktériálna choroba, ktorej vyhovujú teplé a vlhké podmienky. Šíri sa vetrom, dažďom, včelami. Infekcia môže vniknúť do pletív kvetom, prieduchmi na listoch, ale aj po mechanickom poškodení kôry (nožnice, odlomenie letorastu, ohryz zajacmi a pod.). V praxi treba rozlišovať dve formy infekcie. Prvá, primárna, sa šíri v období kvitnutia a prejavuje sa poškodením kvetov (spála kvetov a kvetných ružíc). Druhá, sekundárna infestácia sa šíri počas vegetačného obdobia a jej prejav pozorujeme v typických príznakoch oblúkového vädnutia a usychania koncov letorastov (spála letorastov). V oboch prípadoch sú prítomné bakteriálne lézie slizu zo spórami.

Na Slovensku nie je zatiaľ povolený prípravok proti tejto chorobe. V zahraničí (USA, Nemecko) bolo v minulosti skúšaných a používaných niekoľko prípravkov, s najväčším úspechom boli vyhodnotené antibiotické postreky (streptomycín), ktoré sa určitú dobu používali. Po čase bola zistená pri niektorých kmeňoch a v niektorých oblastiach rezistencia, ktorá sa veľmi rýchlo šírila ďalej. Preto bolo používanie antibiotík v týchto oblastiach pozastavené. V súčasnosti sa s väčším, alebo menším úspechom používajú rôzne prípravky, (prohexadion-calcium (v prípravku Regalis), Pseudomonas fluorescens kmeň A-506, acibenzolar-S-methyl a iné.)

Najúčinnejším opatrením je však prevencia, ktorá spočíva v troch krokoch:

Prvým je dôkladné monitorovanie sadu, resp. stromov počas zimy. Ak zbadáme nejaké nekrotické, rakovinové miesta, okamžite ich odstránime, pretože bývajú primárnym zdrojom nákazy na začiatku vegetácie.
Druhým krokom je preventívny postrek v štádiu zeleného puku - myšieho uška - ružového puku meďnatým prípravkom (Kuprikol, bordeauxská meď a iné). Meď má výrazné antibakteriálne účinky. Vo svojej podstate nelikviduje baktérie spály, ale svojim účinkom zabraňuje dopadnutiu a klíčeniu spór na pletive. Dôležité je, aby sme postrek spravili celoplošne a nie len na náchylných stromoch, pretože choroba sa veľmi ľahko a rýchlo šíri. V štádiu pokusov je overovanie programu na signalizáciu streptomycínových postrekov na základe vlhkosti a teploty.
Tretím opatrením je okamžitá likvidácia napadnutých výhonov a letorastov ich odstránením cca 15-20 cm nad napadnutou časťou. Predpokladá to ale takmer neustále monitorovanie stromov a hneď po zaregistrovaní prvých príznakov je nutné napadnuté často odstrániť a spáliť. Táto infekcia je sekundárne napadnutie a postihuje letorasty v ktorejkoľvek časti vegetácie. Bolo pozorované, že po aplikácií spomínaného postreku v čase pred kvetom sa výrazne znížilo aj sekundárne napadnutie. Takisto je dôležité, aby sme zabránili mechanickému poškodeniu stromov. Veľmi dôležitým opatrením je boj proti cicavým škodcom, ktoré sú tiež šíriteľmi tejto choroby.
Ak sa stretneme s formou spály, ktorá napadla podpník, resp. miesto štepenia, je nutné takéto stromy bezpodmienečne zlikvidovať a spáliť. Napadnuté miesta sú nekrotické, rakovinové, tmavé, čierne. Náchylnými sú podpníky M9 a M26, našťastie v našich krajoch sme sa zatiaľ s takouto formou spály nestretli vo väčšom rozšírení.
Odrody stredne a veľmi citlivé na spálu ružokvetých: Braeburn, Fuji, Gala, Granny Smith, Idared, Jonagold, Jonathan, Mutsu, Vista Bella; odrody odolné a čiastočne odolné proti spále ružkvetých: Red Delicious, McIntosh, Empire, Liberty, Melba, Summerred.


Monilióza jadrovín (Monilia fructigena) je chorobou napadajúcou plody a spôsobuje typický prejav vo forme bielych a sivých koncentrických kruhov tvorených z plodníc. Dužina mäkne a zhnije, plody vyschne a jeho múmia ostáva na strome, alebo spadne na zem. Dôležitá je zimná likvidácia týchto plodov, ak sme ich nezlikvidovali ešte na jeseň po opade lístia. Choroba nie je hospodársky významnou, je možné použiť preventívny postrek fungicídmi (Horizon 450 EW) v čase kvitnutia a pred zberom (14 a 28 dní).

Skladové choroby – pod týmto termínom sa skrýva komplex patogénov, najmä hubového a fyziologického pôvodu, ktoré spôsobujú hnilobu ovocia. Ako prevenciu odporúčame dobrú zásobenosť pôdy a listov vápnikom. Je vhodné robiť pôdne rozbory každé tri roky a každoročný rozbor listov a na základe týchto informácií hnojiť. Je ale vhodné, ak spravíme ku koncu dozrievanie 28 a 14 dní pred zberom postrek s prípravkami so zvýšeným obsahom vápnika (pozri kapitolu o pozberovom ošetrení plodov). Obmedzeniu výskytu a šírenia chorôb môžeme napomôcť aj vhodným termínom zberu. Ak plody podtrhneme a nezberáme ich v čase konzumnej zrelosti, znížime riziko poškodení.

Zo škodcov je najvýznamnejším obaľovač jablčný (Cydia pomonella), ktorý spôsobuje pravú červivosť jabĺk. Úspešná ochrana závisí od termínu postreku. Najspoľahlivejšou metódou na zistenie tohto termínu je používanie feromónových lapačov. Na základe tejto signalizácie sa potom robia postreky insekticídnymi prípravkami (Dimilin 48 SC, Nomolt 15 SC, Match 050 SC, Rimon 10 EC – ovicídy, likvidujú vajíčka). Zvyčajne to býva v čase liahnutia húseničiek, čo je približne 4 týždne po odkvete. Postrek možno opakovať, ale zväčša to nie je potrebné, ak áno, tak postrekujeme larvicídmi (alebo ovilarvicídmi - Zolone EC) ako napr. Calypso 480 SC, Trebon 10 F. V teplejších regiónoch je možný výskyt aj 2. generácie, ktorá vylieta v auguste.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) je škodca, ktorý spôsobuje typické požery na povrchu plodu v podobe skorkovateného pásu po obvode plodu. Larva sa potom do plodu zavŕta, kde vyžiera chodbičku. Samička kladie vajíčka do odkvitajúcich kvetov.
Plody môžu, ale nemusia predčasne opadnúť. V čase na konci kvitnutia robíme postrek prípravkami Dimecron 50 SCW, Sumithion Super, Ultracid 40 WP, Zolone EC. Na signalizáciu je možné použiť aj biele lepové doštičky. Nazýva sa aj skorá, alebo nepravá červivosť jabĺk. Tvorí jednu generáciu.

Podkopáčik špirálovitý (Leucoptera scitella) je škodca, ktorý sa rozširuje v posledných rokoch, najmä v teplých oblastiach, kde môže vytvoriť až tri generácie. Ak je kalamitne rozšírený, škodí výrazným znížením asimilačnej plochy, pretože larva mínuje listy, na ktorých sa potom tvoria hnedé rozširujúce sa škvrny a list neplní svoju funkciu. Vajíčka sú kladené na spodnú stranu listu a postrek je potrebný, ak zistíme v priemere 1 mínu do veľkosti 2mm na jeden list, je to spravidla v druhej polovici mája. Ak zachytíme túto prvú generáciu, obvykle nebýva problém s ďalšími generáciami. Je vhodné použiť aj lapače na zistenie výskytu náletu. Vhodné postreky sú Calypso 480 SC, Talstar 10 EC, Nomolt 15 SC, Dimilin 48 SC.


Voška jabloňová (Aphidula pomi), voška skorocelová (Sappaphis mali) okrem toho, že škodia cicaním listov, ktoré sa skrúcajú a sfarbujú sa na žltočerveno, alebo ostávajú zelené sú významnými vektormi (prenášačmi) závažných ochorení ako sú napr. virózy mykoplazmózy a spála ružokvetých.

Postrek má svoj najväčší účinok v čase, keď ešte listy nie ú zdeformované. Obyčajne veľmi dobre zaberie postrek proti prezimujúcim škodcom. V čase vegetácie je možné použiť hocijaký insekticíd, po prejavení príznakov odporúčame systémové prípravky s pridaním zmáčadla.
Na jabloniach sa samozrejme vyskytuje oveľa viac patogénov, ako sú tu uvedené.


HRUŠKY - základný prehľad chorôb a škodcov

Virózy a mykoplazmózy sa pri hruškách najčastejšie vyskytujú vo forme tzv. kamienkovitosti plodov. V dužine sú sklerenchymatické bunky, ktoré tvoria tvrdé hrudky, podobné kamienkom. Vírus sa prenáša cicavým hmyzom, ako aj bunkovou šťavou (nožnicami, pílkou). Je znížená hodnota plodov. Ostatné virózy nie sú významné.
Z bakterióz predstavuje najväčšiu hrozbu spála ružokvetých (pozri choroby jabloní). Z hubovitých chorôb je najvýznamnejšou chrastavitosť hrušiek (Venturia pyrina), ochrana je identická ako pri jabloniach. Lokálne problémy môže spôsobovať
hrdza hrušková (Gymnosporangium sabinae), ktorá sa prejavuje oranžovohnedými škvrnami na vrchnej strane listu, kým na spodnej sú prítomné bradavkovité výrastky plodníc. Medzihostiteľom tejto choroby je borievka (Juniperus sabinae), v oblastiach s výskytom týchto drevín neodporúčame výsadbu hrušiek, resp. je potrebná chemická ochrana. Táto ochrana je identická s termínmi a prípravkami ako proti chrastavitosti.

Zo škodcov predstavujú najväčšiu hrozbu méry (
méra škvrnitá Psylla piri, méra ovocná Psylla pyrisuga a méra hrušková). Primárne škodia cicaním, sekundárne vylučovaním medovice, ktorá je vynikajúcou živnou pôdou pre rôzne saprofytické huby, po ktorých celý list sčernie, nie je schopný asimilácie a terciárna škodlivosť spočíva v prenose vírusov. Méra hrušková máva 3-4 generácie, preto je boj proti nej zložitý. Ak však zachytíme prvú generáciu, dáva to dobrý predpoklad pre ich ďalší nízky výskyt. Povolený je len jeden prípravok Nomolt 15 SC + zmáčadlo, ktorý je najvhodnejšie aplikovať na konci kvitnutia a opakovať o 14 dní. Je možné použiť aj prípravky proti mére jabloňovej (Ulracid 40 WP, Zolone EC a Sumithion Super), ale majú nižšiu účinnosť.


Z biologických predátorov likvidujú méry napr. dravé bzdochy, lienky, zlatoočky, ucholaky, mravce a pavúky.

Vošky môžu taktiež výrazne oslabiť asimilačnú schopnosť listov. Miesta vpichu zdurejú a neskôr znekrotizujú do čiernej farby. Napadnutie môže byť značné. Ochranu robíme tak, ako pri jabloniach. Okrem nich sa samozrejme môžu vo väčšej, alebo menšej miere vyskytovať aj iní škodcovia, ktorí však nie sú celoplošne rozšírení, lokálne však môžu spôsobiť v niektorých rokoch zníženie úrody. Ak zistíme vošku vlnačku krvavú, ktorá vytvára na konárikoch jabloní voskové výpotky, odstraňujeme ich mechanicky alebo chemicky. Na jablone a slivky je povolené Calypso 480 SC. Jadroviny a kôstkoviny ošetríme prípravkami Actara 25 WG, Bi 58 EC-Nové; broskyne, jablone a slivky parafínovým olejom Vektafid A. Všetky ovocnédreviny možno ošetriť prípravkami Dursban 480 EC, Nurelle D, Pirimor 50 WG alebo Reldan 40 EC.

KÔSTKOVINY - základný prehľad chorôb a škodcov

Slivkoviny
.
Z viróz je najvýznamnejšou šarka slivky, proti ktorej neexistuje účinná liečebná metóda, preto odporúčame silnejšie napadnuté stromy odstrániť, pretože sú zdrojom nákazy pre zdravé stromy. Nákaza sa šíri najmä voškami, ktoré sú hlavným prenášačom choroby. Prenos môže nastať aj po mechanickom prenose štiav pri reze, alebo inom poškodení pletív. Ako preventívne opatrenie je vhodné vysádzať tolerantné odrody a zabezpečiť insekticídnu ochranu.

Z hubovitých chorôb môže spôsobovať problémy
moniliová hniloba plodov (Monilia laxa), proti ktorej odporúčame fungicídne postreky cca 2 (Rovral Flo, Horizon 250 EW) a 4 týždne pred zberom (Baycor 25 WP).


Zo škodcov, okrem vošiek, je najvýznamnejším piliarka slivková (Hoplocampa minúta), piliarka žltá (H. flava) a obaľovač slivkový (Cydia funebrana), proti ktorým postrekujeme po opade kvetných lupienkov prípravkami Calypso 480 SC, Dimilin 48 SC, Reldan 40 EC, Zolone EC, pričom Calypso účinkuje aj na vošky. Vošky, okrem toho, že sú vektorom šarky, prispievajú aj k šíreniu monilióz, naviac vylučovaním medovice dávajú živnú pôdu pre šírenie černí a plesní na listoch, čím znižujú fotosyntézu.

Čerešne.
Najvýznamnejšou chorobou je moníliová hniloba plodov, ktorá sa šíri najmä v daždivom počasí. Ako preventívny postrek aplikujeme na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia prípravky Rovral 50 WP, Rovral Flo, alebo Sporgon 50 WP.

Najvýznamnejší škodca je vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasii), proti ktorému bojujeme prípravkom Calypso 480 SC, Decis 50 EW, Sumithion Super, Zolone EC na základe signalizácie žltých feromónových lapačov po 7.-8. dni po objavení náletu, ak teplota neklesne pod 17°C, ak klesne, termín postreku oddialime o adekvátny počet dní. Postrek je možné zopakovať po 7-10 dňoch o prvého ošetrenia. Je možné postrekovať aj v čase liahnutia lariev, čo je cca 2 týždne po liahnutí imág, ak teplota neklesne pod 17°C, ak poklesne, tieto dni nepočítame.


Višne.
Višňa je jeden z mála ovocných druhov, ktoré až donedávna nepostihovala vážnejšia choroba. V posledných rokoch je to však moníliová spála letorastov, ktorá postihuje významné plochy. Ochrana spočíva vo včasnom postreku, t.j. na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia. Vhodné prípravky Horizon 250 EW, Rovral 50 WP, Rovral Flo, alebo Sporgon 50 WP. Zo škodcov sa môže zriedkavo vyskytnúť vrtivka čerešňová.

Broskyne.
Najvýznamnejšou chorobou je kučeravosť broskyňových listov (Taphrina deformans). Ochrana spočíva vo veľmi presnom dodržaní hlavného postreku, ktorý je v období na začiatku otvárania pukov. Hneď ako zbadáme praskanie otváranie obalových šupín, postrekujeme. Postrek opakujeme po 7-10 dňoch. Dôležitý je aj postrek po opade listov na jeseň, pretože spóry prezimujú v záhyboch kôry. Striedame mednaté a sírnaté prípravky.
Schéma ochrany: jeseň – Kuprikol, jar 1. postrek – Efuzin, 2. postrek Kuprikol. Ak sme na jeseň začali sírnatým prípravkom, na jar spravíme prvý postrek mednatým. Vhodné prípravky: Kuprikol 50, Efuzin 500 SC, Sulka, Syllit 65, Delan 750 SC, Dithane M45 a iné, pričom Kuprikol a Sulku neaplikujeme v období po vypučaní. Ak sa už kučeravosť vyskytla, napadnuté listy pozberáme a zlikvidujeme, listy vyrastené vrastovej vlne nebývajú napadnuté. Na jeseň potom začneme ochranu podľa popísanej schémy. Problémy spôsobuje aj moníliové zahnívanie plodov, ochranu robíme podobne ako pri marhuliach. Našťastie moníliové zasychanie letorastov sa pri broskyniach nevyskytuje.

Zo škodcov je významný obaľovač východný (broskyňový) (Cydia molesta) a psota broskyňová (Anarsia lineatella). Aplikujeme také isté postreky ako proti obaľovačovi jablčnému, najlepšie podľa signalizácie náletu, čo býva koncom mája. Klasickým škodcom sú vošky (broskyňová a hniezdotvorná), ktoré likvidujeme postrekmi.

Marhule.
V posledných rokoch je najvýznamnejšou chorobou marhúľ moníliové odumieranie letorastov. Proti tejto chorobe je veľmi dôležité vystihnúť správny termín postreku, čo je začiatok kvitnutia, resp. otváranie kvetných pukov a druhý postrek aplikujeme pri dokvitaní prípravkami Baycor 25 WP, Rovral Flo, Sporgon 50 WP a Horizon 250 EW. Tento istý patogén spôsobuje aj moníliové hnitie plodov, ochranu robíme tak isto ako pri slivkách.

Častým javom je aj apoplexia, ako predčasné odumieranie marhúľ, ktoré môže postihnúť konár, alebo celý strom. Príčinou je komplex vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré oslabia strom. Svoju rolu zohrávajú aj baktérie z kmeňov Pseudomonas, Cytospora a iné. Na povrchu konárov nepozorujeme žiadne malformity. Drevné a lykové časti sú však hnedé. Ako preventívne opatrenie je nutné zabezpečiť optimálne podmienky pre rast stromov a vyvarovať sa mechanickému poškodeniu pletív. Chemická ochrana nie je možná.


DROBNÉ OVOCIE
- základný prehľad chorôb a škodcov

Ríbezle
. Najvážnejším vírusovým, resp. mykoplazmatickým ochorením čiernych ríbezlí je zvrat čiernej ríbezle (Black currant reversion virus), ktorý spôsobuje zmeny na listoch a výrazne znižuje úrodu. Kuratívna liečba neexistuje, prevencia spočíva vo výsadbe bezvirózneho materiálu a v boji proti ich vektorom, ktorými sú roztoče a vošky.

Z chorôb je častou hrdza ríbezle čiernej (Cronartium ribicola), ktoré vytvára drobné hrdzavohnedé kôpky spór na rube listov, ktoré žltnú a predčasne opadávajú. K chemickej ochrane patrí postrek prípravkami Baycor 25 WP iba po zbere plodov, Bayleton 25 WP 1-2x po zbere plodov, možno aj pred zberom, po dodržaní ochrannej doby 21 dní, Fundazol 50 WP 1x pred kvitnutím a 1-2x po zbere.


Ďalším vážnym škodcom je roztočec (vlnovníkovec) ríbezľový (Eriophes (Cecidophyes) ribis), ktorý spôsobuje predčasné zdurenie púčikov na jar, ktoré majú žltozelenú farbu a namiesto vypučania usychajú. Ochrana spočíva v postreku pred kvitnutím a 2x po zbere plodov prípravkom Omite 30W. Napadnuté výhony je možné mechanicky likvidovať.

Z vošiek sa na ríbezliach vyskytuje voška ríbezľová (Cryptomyzus ribis) a voška hniezdotvorná (Aphidula schneiderii), ktoré škodia cicaním, prenášaním vírusov a tvorbou pľuzgierov na listoch. Používame prípravky určené na likvidáciu vošiek hneď ako sa objavia (napr. Dimecron 50 SCW).

Najvážnejšou chorobou červených ríbezlí je antraknóza ríbezle (Drepanopeziza ribis). Choroba sa prejavuje tvorbou hnedých škvŕn, ktoré neskôr splynú. Príznaky sa najprv objavujú na starých listoch. Listy sa skrútia a opadnú, najmä na dolnej časti kra. Chemická ochrana spočíva v postreku ihneď po vypučaní a následne opakovať o 10 dní. Vhodnými prípravkami s Dithane DG, Dithane M 45 a Novozir MN 80. Preventívna ochrana spočíva v likvidácií opadaného lístia.
Zo škodcov spôsobujú vážnejšie škody vošky. Pri bielych ríbezliach sú významnými škodcami najmä vošky.


OSTATNÉ OVOCIE - základný prehľad chorôb a škodcov

Černice.

Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť hrdza, byľomor alebo krasoň ostružinový, či pleseň sivá spôsobujúca hnilobu plodov. Na choroby a škodcov však vo všeobecnosti nie sú černice zvlášť náchylné, preto sa v domácich podmienkach chemická ochrana prakticky nepoužíva. Skôr sa doporučujú preventívne opatrenia ako udržiavanie rastlín v dobrej kondícii, pravidelný a precízny rez a udržiavanie vzdušného a presvetleného porastu.

Orechy.
Najvýznamnejšou chorobou orecha je xantomonóza orecha (Xantomonas juglandis) a antraknóza listov (Gnomonia leptostyla), ktoré spôsobuje škvrny na listoch a výrazne znižujú asimilačnú plochu. Ošetrenie spočíva v likvidácií opadaného lístia už na jeseň, na ktorých choroba prezimuje. Chemický postrek prípravkami Kuprikol a Dithane M 45 robíme približne v polovici mája, ďalšie 2-3 postreky robíme v 10 dňových intervaloch, pričom postreky striedame.

Zo škodcov sa vyskytuje roztoč – vlnovníkovec orechový (Eryophyes tristriatus), ktorý spôsobuje erinózu - tvorbu malých bradavičiek, hálok, na spodnej strane listov, kým na vrchnej strane sú to pľuzgierovité vypukliny sivohnedého zafarbenia. Škody, ktoré spôsobuje nie sú hospodársky významné, neovplyvňujú kvalitu ani kvantitu úrody. Problémy môže spôsobiť v škôlkach, kde deformuje rastové vrcholy.

Postrek teda nie je nevyhnutný, ale môžeme ho spraviť akaricídnymi prípravkami (Apollo 50 SC, Mitac 20 HF, Neoron 500 EC, Sanmite 20 WP alebo Torant CL).

Liesky.
Z chorôb sa vo vlhkých a uzavretých lokalitách môže vyskytnúť moníliová hniloba, ktorá sa prejavuje tmavohnedými škvrnami na plodoch. Ochrana spočíva v prevencií, nevysádzame liesky na miesta s vysokou vzdušnou vlhkosťou, je vhodné kry občas presvetliť a prevzdušniť.
Zo škodcov môže spôsobiť problémy
vlnovníkovec lieskový (Phytophtus avelannae), ktorý spôsobuje zdurenie a neskoršie usychanie pukov. Ochrana spočíva jednak v odstraňovaní napadnutých výhonov a v postreku porastu sírnatými prípravkami na začiatku pučania. Najvýznamnejší škodca liesky je nosačik lieskový (Curculio nucum), ktorý spôsobuje červivosť plodov.

Samička kladie približne v júli vajíčka, ktorých larva vyžiera plod. Ochrana spočíva v postreku insekticídmi pri zistení náletu (podľa počtu spadnutých chrobákov po poklepaní aplikujeme bežné insekticídy).

Návrat na obsah