>

- stĺpovité tvary - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

Stĺpovité stromčeky sú najmä v poslednej dobe veľmi zaujímavou pestovateľskou atrakciou. Ide o celkom jednoduchú pestovateľskú formu pestovania ovocných stromčekov - pestovanie v nádobách, kontajneroch alebo kvetináčoch. To umožňuje pestovať ovocie aj na spevnených plochách, dvoroch, terasách či balkónoch. Postačí k tomu iba dostatočne objemný kvetináč (kontajner) s dostatočne výživnou pôdou, do ktorej sa vysadí spomínaný ovocný stromček. Ďalej je potrebné zabezpečiť už len zálievku a o ostatné sa postará samotná "príroda". Výsledkom takéhoto úsilia bude pekné a kvalitné ovocie. Využitie takýchto prenosných stromčekov má aj mnoho ďalších výhod. Možno nimi oddeliť či rozdeliť priestor v záhrade, ohraničiť rôzne priestory, zatieniť požadovaný výhľad a pod. Mnohí však robia z týchto typov stromčekov aj intenzívne produkčné výsadby, ktoré rodia okamžite, sú úsporné na priestor a čo viac - vyžadujú iba minimálnu starostlivosť. Výška takejto výsadby sa nakoniec ustáli na hranici cca 2,5 m a svojou úrodnosťou častokrát prevyšuje aj klasickú výsadbu. Tieto rastliny okrem svojho úžitku v podobe plodov plnia aj estetickú funkciu - skrášľujú priestor, veľmi pekné sú v čase kvitnutia, počas vegetácie vnášajú dynamiku do priestoru... V každom prípade - tento atraktívny spôsob pestovania je zároveň súčasnou výzvou pre každého z nás - "DOKÁZAŤ  SÁM  SEBE" - že aj ja viem byť úspešným pestovateľom a záhradkárom! Ktovie! Možno budem v tomto snažení pokračovať  aj v dôchodkovom veku!
Štíhly tvar ovocného stromu je predurčený na umiestnenie do veľmi malého priestoru. Je to typická záhradkárska forma ktorá sa uplatní v malej záhradke, alebo je vhodná dokonca aj na pestovanie v kvetináči. Stĺpovité ovocné dreviny sa dajú veľmi jednoducho tvarovať a sú nenáročné na pestovanie. Sú typické bohatou násadou aromatických plodov v pomere k objemu dreva. Nízky vzrast a malé priestorové nároky týchto ovocných stromov sú veľkou výhodou pre dnešné životné podmienky. Umožňujú dopestovanie chutného ovocia aj v malých záhradkách a terasách, navyše aj pohodlný zber. Na jar zakvitnú atraktívnymi voňavými dekoratívnymi kvetmi. Ošetrovanie voči chorobám a škodcom je tiež jednoduchšie pre malé rozmery. Stĺpovité jablone sa najčastejšie vysádzajú v malých záhradkách s obmedzenou plochou alebo ako súčasť okrasnej záhrady. S úspechom ich možno pestovať aj v nádobách, napr. pri vchode do budovy alebo na balkónoch.



JABLONE


Z histórie stĺpovitých stromčekov
Prvé stĺpovité jablone vznikli krížením s mutáciou odrody McIntosh, ktorá bola nájdená v Kanade (1960). Táto mutácia bola veľmi zaujímavá - mala veľmi krátke internódia, bohato obrástala plodonosným obrastom a nemala takmer žiadne bočné vetvičky. V Anglicku neskôr vznikli krížením s vyššie uvedenou odrodou odrody Polka, Bolero a Waltz. Tieto prvé rozširované stĺpovité odrody boli všeobecne označované ako "balleríny". Svoj význam stĺpovité odrody našli predovšetkým na malých záhradkách. Novšie šľachtené odrody už kvalitatvne konkurujú súčasnému sortimentu odrôd. Majú gén Vf pre rezistenciu k chrastavitosti. Tieto odrody majú stredne veľké až väčšie plody s veľmi dobrou chuťou, konzumne dozrievajú ihneď po zbere a niektoré majú skladovateľnosť až do marca. Najbežnejší spon pre výsadbu bol odporúčaný v rade na vzdialenosť 50-60 cm. Stromčeky sa môžu po vysadení pestovať aj bez jediného zásahu nožnicami po celú dobu ich pestovania.
Medzi významné šľachtiteľské stanice nových odrôd stĺpovitých jabloní patrí v Českej republike VŠÚO Holovousy, Ústav experimentálnej botaniky AVČR Střížovice a v Nemecku šľachtiteľská stanica v Geisenheime (Prof. Helmut Jacob). Z českých odrôd v poslednej dobe sa na trh dostali odrody Kordona z VŠÚO Holovousy a odrody Sonet a Rondo z ÚEB Střížovice. Z Nemeckých odrôd to boli najskôr odrody Pomfital, Pomforyou, Pomgold, Pompink, Pomredrobust a v poslednej dobe odrody Goldcats, Greencats, Redcats, Starcats a Suncats, ktoré oproti pôvodným stĺpovitým odrodám vytvárajú o niečo dlhšie postranné výhonky.

NÁVOD NA PESTOVANIE

Ako pestovať baleríny
(stĺpovité odrody)?
Ballerina
– je prvá generácia stĺpovitých jabloní, ktorá si prirodzene geneticky zachováva svoj stĺpovitý rast a je určená pre záhradkárov. Veľkou výhodou tohto tvaru je žiadny až minimálny rez. Avšak ostatné pestovateľské nároky, resp. potreby stromčeka netreba podceňovať.
Stĺpovité tvary nie sú vhodné pre tvarovanie. Najbežnejší spon pre výsadbu v rade je 50-60 cm. Strom môžeme po vysadení pestovať bez jediného zásahu nožnicami alebo rezom a pritom bude stále rodiť a zachovávať si úzko stĺpovitý tvar. Časom bude mať niekoľko postranných konárov s vertikálnym rastom, ktoré vytvoria úzko kompaktnú korunu so šírkou 0,8 m.
Strom možno pestovať tiež ako veľmi úzky kordón obsypaný plodmi, kde sa ponecháva len stredná predlžujúca os. Ak dôjde k vytvoreniu bočných výhonov, skracujú sa koncom augusta za tretím očkom.
Ďalší možný spôsob zapestovania je rovnaký ako pre klasické spurtypové odrody, kedy používame rozpery na zapestovanie zvislých osí niekoľkých kordónov.


Stĺpovité
stromy nevyžadujú veľký priestor. Rastú do výšky 2,5 - 3,0 m a do šírky iba cca 40 – 50 cm. Stromček väčšinou drží svoju os (terminál) veľmi dobre, takže by sa nemali vytvárať postranné vetvy. Ak sa tak stane, konáre je najlepšie jednoducho skrátiť (najvhodnejšia doba na rez je predjarie) a podľa potreby rezom dotvarovať stĺpovitý tvar. Správne dopestovaná a ošetrovaná stĺpovitá forma jabloní sa vyznačuje kompaktným slabým rastom s jedným terminálnym výhonom, ktorý je husto obrastený plodonosnými konárikmi.

REZ stĺpovitých stromčekov (jabloní):
V prípade stĺpovitých tvarov jabloní na stredne rastúcom podpníku MM 111 odporúčame dodržať tieto pravidlá rezu:

  • strednú vetvu (stredník) nechajte spočiatku voľne rásť, vôbec ho neskracujte. Stromček dorastá bez skracovania terminálu do výšky 3 až 4 m.

  • vždy marci skráťte postranný obrast na 5 až 6 púčikov

  • v lete netreba vyväzovať letorasty

  • ani v ďalšom období stredník netreba skracovať, len bočné vetvy na 7 až 8 púčikov

  • ak stromček dosiahne takú výšku ktorá by ohrozovala jeho stabilitu, potom terminál skráťte na 2,5 až 3 m.


O čo by sme sa v prvom rade mali zaujímať pri nákupe stĺpovitých ovocnín?
Musíme si dávať pozor na to, na akom podpníku sú stromy naštepené a či sú to stĺpovite výpestky, alebo štíhle vretená. Rozdiel je v tom, že stĺpovité výpestky sa nemusia rezať, zastrihávajú sa iba bočné výhonky, ich stĺpovitý rast je geneticky daný. Štíhle vretená vyžadujú odborný rez.

Čo treba so stromčekom urobiť po príchode domov?
Doma vyberieme celý bal s koreňmi z nádoby a na dve hodiny ho namočíme do vody. Potom ho presadíme do väčšieho črepníka, ktorý by mal mať otvor na odtok prebytočnej vody a misku. Na dosypanie použijeme bežný záhradnícky substrát.

Asi koľko rokov môžeme stromček pestovať takýmto spôsobom?
Stromčeky po prekorenení presadíme vždy do väčšej nádoby. Je to asi tak po jednej až dvoch sezónach. Čas pestovania v nádobe sa nedá presne určiť, ale mali by vydržať ako ovocné stromčeky pestované vo voľnej pôde.

Za aký dlhý čas sa dočkáme prvých plodov?
Keďže v nádobách sa predávajú väčšinou viacročné stromčeky, z úrody sa môžeme tešiť už hneď v prvom roku po vysadení. Musíme však urobiť prebierku plodov, aby sa stromček nevysilil.

V čom spočíva základná starostlivosť o stromčeky v nádobách? Je potrebný rez a prebierka plodov?
Ako sme už spomenuli, stĺpovité výpestky nepotrebujú rez, v nádobách pestované stromčeky sú však náročnejšie na pravidelnú zálievku a prihnojovanie, keďže v črepníku je menej zeminy. Aby nedochádzalo k striedavej rodivosti a aby sa stromčeky nevysiľovali, je dôležité robiť prebierku plodov tak, že na každom konári ponechávame len jeden plod. Vykonávame ju obyčajne začiatkom júna.

Sú stĺpovité druhy určené špeciálne do nádob alebo sa dajú pestovať aj vo voľnej pôde v záhrade?
Tieto výpestky môžeme pestovať aj vo voľnej pôde, kde rastú trochu silnejšie, ale vyžadujú menšiu starostlivosť. Stĺpovité a štíhle stromčeky sú vhodné hlavne do malých záhrad a na terasy a balkóny, kde si na malej ploche dokážeme vypestovať široký sortiment ovocia. Väčšina z nich je už aj odolná aj proti chorobám, takže odpadá ošetrovanie chemickými prípravkami, čo je jedna z hlavných výhod týchto stromčekov.

Aké sú hlavné znaky a vlastnosti stromov?
Stromy po výsadbe rastú vzpriamene, sú stĺpovitého vzrastu, bez bočných konárov, čiže stromčeky rastú zvisle a výhonky sú obrastené krátkym plodonosným drevom. Jednoročné výhonky sú hrubé, silno plstnaté. Listy sú horizontálne, čepeľ je dlhá, stredne široká a okraj listovej čepele je zúbkovaný. Kvety sú biele až svetloružové. Odroda kvitne stredne skoro a je pomerne odolná voči neskorým jarným mrazom. Vyššie úrody dosiahneme, ak v záhradke máme vysadených viac odrôd zo skupiny balerín, ako je napr. Bolero a pod.

Aké sú hlavné znaky a vlastnosti plodov?
Jablká sú stredne veľké, guľovito kužeľovité so stredným rebrovaním. Stopka plodov je stredne hrubá. Základná farba šupky je zelenožltá, so slabým náznakom červeného rozmytého líčka. Šupka je slabo osrienená, suchá. Dužina plodov je stredne pevná, žltkastej farby. Plody dozrievajú v polovici septembra. Ovocie oberáme opatrne zo stopkou tak, aby sme nepoškodili plodonosné drevo. Plody ukladáme do debničiek opatrne, aby sme ich otláčaním nepoškodili.

Aké vyžaduje odroda POLKA pôdno-klimatické podmienky na pestovanie?
Polka je veľmi dobre prispôsobená našim pestovateľským podmienkam. Je odolná voči mrazom a voči chorobám hubového pôvodu, ako je chrastavitosť ovocia, múčnatka a pod. Dobre sa jej darí najmä na pôdach dostatočne zásobených humusom a živinami. V záhradách ju s obľubou pestujeme aj na terasách a balkónoch, pričom stromčeky vysádzame do vhodných nádob. Základom úspešného pestovania v nádobách je najmä dostatočný substrát, obohatený o rašelinu, kvalitnú zeminu, primerané množstvo viaczložkových hnojív, drenáž na odtok prebytočnej vody. Veľkým nebezpečenstvom pri takomto spôsobe pestovania je najmä cicavý hmyz, ako sú molice a vošky, ktoré vyciciavajú nielen z listov, ale aj z koreňov šťavu, pričom stromčeky v nádobách odumierajú. Veľmi nebezpečné sú najmä molice, ktoré v rašeline nachádzajú ideálne životné podmienky pre vyciciavanie a likvidáciu pestovaných stromčekov. Molice je potrebné likvidovať aspoň 2 krát do roka prípravkom Bi 58 EC – Nové, ktorý ich zlikviduje. Postrekujeme nielen listovú plochu, ale najmä pôdu v nádobe, v ktorej stromčeky pestujeme.

Ako si dopestujeme stĺpovité odrody jabloní?
Podobne, ako všetky odrody aj baleríny vrúbľujeme na vegetatívne podpníky, ktoré sme si získali nakopcovaním, potápaním alebo jednoduchým odkopaním podpníka, ktorý nám vyrastá okolo vysadených stromčekov. Odrody môžeme vrúbľovať na najslabšie rastúce podpníky, ako je napr. podpník M9 a M26. Naštepené vrúble na týchto podpníkoch budú rásť slabšie, ako keď použijeme podpníky stredne rastúce, ku ktorým zaraďujeme podpníky M4 a MM106. Vrúble na štepenie berieme vždy v zimných mesiacoch a podľa hrúbky  podpníkov môžeme ušľachtilé odrodu štepiť spojkovaním alebo vrúbľujeme ich počas miazgy za kôru. Pri štepení spojkovaním sa snažíme vybrať podpníky tak, aby sa hrúbka vrúbľa po spojkovacom reze kryla s hrúbkou podpníka. Ujateľnosť vrúbľovancov je vždy vyššia, ak obe plochy sa vzájomne kryjú.

Ako vysádzame stĺpovité formy?
Stromčeky v záhradke zaberajú menej priestoru, rastú vzpriamene takže voľne do pôdy ich sadíme na vzdialenosť 1 – 2 m. Medzi radmi nechávame priestor 3 – 4 m. Stromčeky sadíme tak, aby miesto vrúbľovania bolo vždy nad povrchom pôdy. Pôdu pred sadením dôkladne spracujeme, pričom glejovitú a kamenistú pôdu vymeníme za kvalitnú ornicu, ktorú do vykopaných jám navozíme aspoň 2 – 3 týždne pred sadením stromčekov. Pôda do výsadby nám dobre uľahne a po výsadbe nedochádza k poklesu zeminy vo vykopaných jamách. Stromčeky v prvom roku vždy na jar upravíme, to znamená, že špičiaky skrátime na výšku asi 50 – 70 cm, čím zabezpečíme ujateľnosť a dobrý rast počas vegetácie. Stromčeky zakúpené v nádobách skracovať nemusíme, pretože ich vyklopením nenarušíme koreňovú sústavu a baleríny môžu po výsadbe na trvalé stanovište pokračovať v raste. Ujateľnosť výsadby nám zabezpečuje nielen kvalitný materiál, ale najmä pravidelné zalievanie a kyprenie pôdy, aby sa okolo stromčekov nevytváral pôdny prísušok.
Výsadbovú jamu pripravíme dostatočne hlbokú (jama musí byť väčšia, než je koreňový systém), na dno dáme kompost, granulovaný alebo dobre uležaný hnoj a zásobné hnojenie. Potom to všetko navzájom prevrstvíme, prehodíme trochu pôdou a až potom na to dáme mladý stromček. Nikdy nesmú prísť hnojivá priamo ku koreňom (korene by sa poškodili, spálili). Potom koreňový systém zahrnieme kvalitným záhradníckym substrátom. Prostokorenným drevinám tesne pred výsadbou zastrihneme korene (vodorovným rezom) a udržujeme stálu vlhkosť pravidelnou zálievkou (nie chlórovanou vodou!). Stromčeky zakúpené v škôlke čo najrýchlejšie vysadíme, výsadbu zbytočne neodkladáme.

Ako stĺpovité stromčeky pestujeme v ďalších rokoch po výsadbe?
Pestovanie balerín je veľmi jednoduché, pretože odrody rastú zvisle, nie sú rozkonárené, len je potrebné dodržiavať výšku tak, aby sme dosiahli ich pestovanie vo výške 2 – 2,5 m. Pri vzpriamenom raste odstraňujeme tie vrcholové časti, ktoré nám rastú mohutne, vždy tak, aby sme rez robili nad bočným rozkonárením. Jednoročné výhonky nikdy neskracujeme, to znamená, buď ich ponecháme, alebo odstránime celé. Stromčeky sú bohato obrastené plodonosným drevom, čiže kvetnými púčikmi, ktoré po opelení bohato nasadzujú plody, preto je pri ich pestovaní potrebná prebierka plodov, pri ktorej odstraňujeme najmä slabšie, nevyvinuté plody, ktoré zbytočne odoberajú živiny plodom, ktoré na strome chceme ponechať. Veľkosť a kvalitu plodov podporujeme pravidelnou výživou, to znamená, že okolo stromčekov rozhodíme v tomto období viaczložkové priemyselné hnojivá typu Cererit, ktoré zapracujeme do pôdy tak, aby ich koreňová sústava dokázala využiť. Koreňové vlásočnice sa nachádzajú vždy po obvode korún a pri vzpriamených formách 1,5 – 2 m od kmeňa pestovanej odrody. Počas vegetácie sa snažíme na listovú plochu do konca júna aplikovať tekuté hnojivá, ako je napr. Harmavit, čím listy cez prieduchy okamžite zásobujú stromčeky živinami. (Ing. Eduard Jakubek, odborný inštruktor RV SZZ)

Všeobecné vlastnosti a zásady:

  • sú odrody s geneticky pevne ukotvenou vlastnosťou stĺpovitého rastu

  • požiadavky na stanovište sú rovnaké ako pri klasických odrodách jabloní

  • spon výsadby volíme v rozpätí 0,5-0,7 m medzi stromami, v medziradí 2,5 -3,0 m (v závislosti od využívanej mechanizácie)


Podpníky pre stĺpovité jablone:

  • stredne rastúce M26, MM111, MM106 ( najviac doporučovaný je MM111 )

  • bujne rastúce podpníky A2

Rez stĺpovitých jabloní:

  • keďže dominantný je len terminál, rastliny nemajú vysoké nároky na rez

  • výška stromu na stredne rastúcom podpníku bez rezu je 3 - 4 m

  • výšku je možné redukovať zakrátením terminálu na 2,5 - 3 m, pričom v mieste rezu môžu narásť 2 – 3 nové terminály, ale stĺpovitý rast zostáva zachovaný

Kvety stĺpovitých jabloní:

  • odrody týchto jabloní sú cudzoopelivé, vhodným opeľovačom sú iné odrody stĺpovitých jabloní, ale aj klasické, normálne rastúce odrody jabloní

Prebierka plodov:

  • aby nedochádzalo k alternácii (striedavej plodnosti) je dôležité robiť prebierku plodov

  • systém prebierky – na každom konári, plodonosnom výhone ponechávame len jeden plod

  • termín prebierky – začiatkom júna ( na konci prirodzeného opadu plodov )

Prostredie:

  • vyžadujú pestovanie na rovine alebo na mierne zvlnenom teréne s možnosťou závlahy

  • vhodné aj pre pestovanie v nádobách na balkónoch a terasách

Výnosnosť:

  • úrody sú skoré, bohaté a pravidelné

  • cca 10 kg na 1m2

Odrody stĺpovitých jabloní:

  • jablone tipu CATS (Columnar Apple Tree Systems) – boli vyšľachtené vo Výskumnom ústave v Geisenheime – Nemecko.

Sú to odrody: Redcats, Starcats, Goldcats, Greencats a Suncats,  ďalšie odrody Geisenheimu: Pompink , Pomredrobust a Pomfital.


Z h r n u t i e :

  
Stĺpovité jablone nevyžadujú prakticky žiadny rez, ak by snáď niektorá vetvička predsa len povyrástla na väčšiu dĺžku než by mala, jednoducho zostrihneme ju na nami požadovanú dĺžku. Stromčeky je možné pestovať tak blízko pri sebe, aký typ výsadby sme si zvolili - rozvoľnený, zahustený, živý plot (stena) a pod. Dbáme hlavne na to, aby si stromčeky navzájom neprekážali a navzájom si nezatieňovali koruny. V praxi to býva spon v riadku od 60 do 80 cm (veľmi obľúbené je vysádzať stĺpovité stromčeky aj do väčších nádob, ktoré sa jednotlivo umiestňujú na spevnených plochách) a riadky od seba 1,5 3 m (v závislosti od použitej mechanizácie). Prvé jablká zo stĺpovitých stromčekov môžeme zberať už druhým rokom.

  
Veľkou výhodou stĺpovitých jabloní sú celkom určite ich minimálne nároky na pestovanie. Tvarovanie rezaním nie je prakticky vôbec potrebné, pretože vyrastá iba jedna os, okolo ktorej rastú jednotlivé plody. Samotnú os jablone nie je nutné nijako uväzovať, pretože táto jabloň disponuje veľmi silnými koreňmi. Veľkou devízou je pomerne vysoký výnos na relatívne malej ploche jablone. Optimálny spon pre naozaj vysoké výnosy je 3 x 0,5 m. Stĺpovité jablone rodia pravidelne a sú neskutočne vitálne.

Ostatné stĺpovité stromčeky

  "Spovitosť" je daná geneticky a tento gén je doposiaľ vyšľachtený a v praxi doposiaľ uplatnený iba u jabloní. Preto s názvom "stĺpovité jablone" možno naozaj kúpiť ako stĺpovité stromčeky iba u jabloní. Všetky ostatné druhy ovocia, ktoré sa predáva ako stĺpovité tvary,iba slabo rastúce odrody na slabo rastúcich podpníkoch, ktoré sa musia každoročne rezať (prinajmenšom ich bočný obrast). Ich plody majú spravidla harmonickú chuť, ale zato veľmi dobrú - porovnateľnú s bežnými odrodami. Stlpovité odrody majú rýchly nástup do plodnosti.


ČEREŠNE , HRUŠKY , SLIVKY , BROSKYNE A MARHULE

  Tieto stĺpovité ovocné druhy v podstate pestujeme a ošetrujeme zhodne ako u stĺpovitých jabloní. Sú tu však menšie odlišnosti. V prvom rade je
treba u týchto druhov (najmä) spočiatku udržiavať stĺpovitý tvar rezom tak, že postranné vetvičky pravidelne zakracujeme (obrázky, ktoré prezentujú niektoré zásielkové firmy vo svojom katalógu, sú spravidla počítačom upravované, v skutočnosti takto stromčeky nevyzerajú). Je to dané odlišnými vlastnosťami druhov, ktorých prirodzený rast nie je rovnaký ako u jabloní. Tento zásah podľa potreby opakujeme po celú dobu ich pestovania.

 Udržať a natvarovať kôstkoviny (napr. čerešne) do malých stĺpovitých tvarov je možné len za použitia zakrpatených podníkov typu Gisela 5. Tieto podpníky udržia aj v dospelosti stromček s výškou do 2,5 - 3,5 m. Samotné stromčeky musia byť už zo škôlky pestované na terminál (špičák). Očká ušľachtilej odrody sú naštepené 20 - 30 cm od zeme, pretože čím je vyšší podpník, tým viac ovplyvňuje naštepenú odrodu. Je tiež veľmi dôležité, aby boli stromčeky vysadené rovnako hlboko ako rástli v škôlke. Ak sa vysadia hlbšie, napr. až po miesto zaočkovania, ušľachtilá časť sa zakorení a vplyv podpníka sa stratí. V prvom roku po výsadbe často nevypučia všetky očká a stromčeky sa tak vyhoľujú, no v neskorších rokoch sa stromček vynasnaží takéto prázdne miesta vyplniť a konáriky postupne dorastajú. Bočné vetvičky, ktoré narastú, je potrebné priebežne skracovať počas celej vegetácie na dĺžku maximálne 20-30 cm (najmä v priebehu mája a júna). Vetvičky sa aj po zakrátení ďalej vetvia a postupne zaštipujú. Takto sa podporí aj vyššia tvorba kvetných púčikov na budúci rok. Po nástupe plodnosti sa intenzita rastu zmenšuje. Stačí iba zakracovať prerastajúce vetvičky. Ak sa rez predsa len zanedbá a konáre narastú do dĺžky napr. až 1 m, je nutné nekompromisne takéto konáre skrátiť a udržiavať ich v uvedenej dĺžke. Nadmerný rast konárov býva hlavne v hornej časti stromčeka. Takto udržiavame vetvičky do max. dĺžky 50 cm vrátane rozvetvenia tak, aby celková šírka stromčeka bola max. 1 m. V neskorších rokoch je nutné vystrihnúť prehustené, odumreté a choré konáre a vetvičky.
Tieto
stromčeky na trvalé stanovište do voľnej pôdy vysádzame v riadku od seba na vzdialenosť 100 - 120 cm (spon je o niečo väčší než u jabloní vzhľadom na bahatšie a silnejšie rozvetvovanie postranných výhonov a hlavne kvôli tomu, že kôstkoviny sú náročné na dostatok svetla). Riadky od seba sú vzdialené s ohľadom na využívanú mechanizáciu (2,0 - 3,0 m).

 Pri prenosných nádobách môžeme tento spon upravovať postupne s vývojom rastlín - spočiatku môžu byť tieto nádoby uložené hustejšie vedľa seba, no neskôr im vzdialenosť od seba podľa potreby zväčšujeme.


Pamätajme na najhlavnejšie zásady:


  • Všetky stĺpovité stromčeky vysadené v kvetináčoch (nádobách) vždy chránime pred mrazom!

  • Koreňový systém stĺpovitých stromčekov vysadených v nádobách je treba pravidelne zavlažovať, nemal by nikdy úplne preschnúť. Vzľadom na pomerne malý priestor je treba pamätať aj na každoročné hnojenie, resp. aj na prihnojovanie (vrátane mimokoreňovej výživy).

  • Ak sa u akéhokoľvek stĺpovitého stromčeka vršok (vrch korunky) začne nevhodne rozvetvovať, v takomto prípade vyberieme jednu najvhodnejšiu vetvičku, ktorá mieri najlepšie kolmo hore a tú necháme ako hlavný terminál, ostatné odstrihneme alebo poniektoré (bočné) iba skrátime. Niektorí záhradníci odporúčajú rez bočných výhonov za tretím očkom.


Návrat na obsah