Pesticídy - definícia, rozdelenie (základný prehľad) - OVOCINÁRSTVO

Pesticídy - definícia, rozdelenie (základný prehľad) - OVOCINÁRSTVO

Prejsť na obsah

Pesticídy - definícia, rozdelenie (základný prehľad)

Ochrana rastlín > - pesticídy

PESTICÍDY


Pesticídy sú jednoduché alebo kombinované prípravky určené proti škodlivým organizmom kultúrnych rastlín. Je to taktiež súhrnné označenie pre výrobky používané na ochranu úžitkových organizmov, materiálov i potravín pred organizmami, ktoré sa premnožili alebo sa vyskytujú v miestach, kde nám škodia. Pesticídy našli mnohostranné využitie v poľnohospodárstve, lesníctve, sladovníctve, zdravotníctve (komunálna hygiena) a v rozličných priemyselných odvetviach. Ich používanie má za cieľ kvantitatívne a kvalitatívne zlepšiť kvalitu potravín, krmivá, priemyselné výrobky a ich ochranu pred škodcami a chorobami v čase uskladňovania. Ochranou pred škodlivými činiteľmi sa sleduje predovšetkým stabilizácia úrod, znižovanie podielu ručnej práce a zvýšenie kvality finálnej produkcie. Znalosť účinkov, ako i dôsledok vedľajšieho pôsobenia pesticídov je nevyhnutná preto, aby sa zabránilo aplikovanie nevhodných pesticídov do praxe, alebo aby sa obmedzil rozsah ich použitia. Táto znalosť tiež umožňuje stanoviť prístupné tolerancie pesticídov a praktické reziduálne limity najmä v potravinách. Zoznam povolených prípravkov vydáva každoročne Štátna rastlinolekárska správa, pričom tento zoznam obsahuje obchodný názov, účinnú látku, jej obsah v prípravku, dávkovanie a ochrannú lehotu.

Výskyt a vývoj pesticídov.
V priebehu rozvoja metód anorganickej i organickej chémie bolo syntetizovaných a otestovaných ohromné množstvo zlúčenín, ktorých počet neustále narastá. Vždy však priemerne len jedna látka na 7-10 tis. zlúčenín prechádza screeningom ako využiteľná v praktickej ochrane rastlín. A tak v priebehu chemických modifikácií a syntéz boli získané určité typy potenciálnych chemických pesticídov. Od všetkých typov pesticídov sa vyvíjajú ďalšie deriváty v snahe zachovať alebo zlepšiť účinok a významne obmedziť vedľajšie negatívne účinky. Najzávažnejšia fáza vo výskume pesticídov nastáva pri hodnotení účinnosti a vedľajších účinkov účinnej látky. Tieto úlohy sú jednoznačne spojené s ekológiou a zabraňujú, aby sa do praxe dostali látky, síce aktívne, ale pre svoje vedľajšie účinky škodlivé pre ekosystém. Jedná sa o pomerne dlhodobý vzájomne previazaný systém laboratórnych testov, ktoré s konečnou platnosťou uzatvárajú poľné overovacie pokusy.

Pesticídy sú látky a prípravky, ktoré ovplyvňujú základné procesy v živých organizmoch. Sú to zlúčeniny chemických látok syntetického alebo prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiaducich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb a na ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a plastov. Pesticídy sa vyskytujú nielen v pôde, v mieste priameho použitia, ale v celej biosfére – v ovzduší, zrážkovej vode, rastlinách, potravinách, živočíchoch a inde.


Biopesticídy


Hľadanie a výskum nových pesticídov nie je len na báze syntetických organických preparátov, ale taktiež na čisto prírodných (rastlinných, mikrobiálnych) látok a agens. Biopesticídy (vrátane biopreparátov) obsahujú parazitický organizmus (poprípade jeho toxíny) napadajúce škodcov alebo sú svojim zložením analogické s prirodzenými ochrannými látkami rastlín, popr. zabraňujú ďalšiemu vývoju škodcov. Prirodzene cieľom je, aby pesticídy boli dostatočne účinné. Účinnou zložkou biopreparátov je parazitický organizmus. Biopesticíd môže byť toxická látka z prírodného zdroju – napr. prírodný pyretroid. Skutočnosťou zostáva, že získavanie a výroba týchto prírodných látok je komplikovanejšia než u syntetických látok a tým teda aj finančne náročnejšia. Často je preto snaha nahradiť a zlacniť spôsoby výroby látok získavaných z prírodného materiálu totálnou syntézou, kedy sa získa syntetická zlúčenina s rovnakým spôsobom účinku. Výhodou väčšiny prírodných pesticídov je ich zvýšená selektivita účinku, ktorá zabraňuje poškodeniu užitočných druhov hmyzu či kultúrnych rastlín. Biologický účinok týchto prírodných preparátov nedosahuje aktivity špeciálnych syntetických preparátov, a preto sa tieto látky modifikujú v snahe zaistiť lepší účinok.


Rozdelenie pesticídov
Pesticídne prípravky rozdeľujeme podľa rozličných hľadísk. Pre praktickú potrebu je dôležitá forma aplikácie, spôsob pôsobenia účinnej látky v súvislosti s chemickým zložením – pôsobenie proti rozmanitým škodlivým organizmom. Podľa účelu použitia rozdeľujeme pesticídy do rôznych skupín.

Rozdelenie podľa konzistencie:

  • tuhé – práškové, granulované prípravky, návnady

  • kvapalné – pravé roztoky, suspenzie, emulzie, koloidné roztoky

  • plynné – plyny, výpary prchavých látok

  • aerosóly – hmly, dym, studený aerosól


Pesticídy možno rozdeliť podľa biologických účinkov na:
•      zoocídy
- prípravky na ničenie živočíšnych škodcov,
•      herbicídy
- prípravky na ničenie burín,
•      fungicídy
- prostriedky na ničenie húb, prípadne na obmedzenie alebo zastavenie ich vývinu,
•      rastové regulátory
- prípravky stimulujúce alebo inhibujúce rast rastlín,
•      iné – napr. repelenty, atraktanty, odpudzovadlá, vnadidlá a ďalšie.


Rozdelenie podľa účinnosti na škodlivé organizmy:

1.
zoocídy – prípravky proti živočíšnym škodcom
a)
insekticídy – účinkujú proti hmyzu, môžeme ich ešte deliť podľa skupín škodlivých organizmov na aficídy - proti voškám, alebo podľa vývojových štádií škodcov, na ktoré pôsobia napr. larvicídy, ovicídy – likvidácia vajíčok ai..
b)
akaricídy – účinkujú proti roztočom a pavúkom
c)
rodenticídy - účinkujú proti hlodavcom
d)
nematocídy - účinkujú proti háďatkám
e)
moluskocídy – účinkujú proti mäkkýšom
f)
repelenty – odpudzujú škodlivé organizmy
g)
atraktanty – lákajú hmyz

2.
fungicídy – prípravky proti fytopatogénnym hubám.
Fungicídy sú skupinou pesticídov, ktoré likvidujú alebo obmedzujú vývoj húb poškodzujúcich rastliny, drevo, kožu, papier a iné organické látky. Väčšinou sa používajú
preventívne. V prípade obmedzovania rastu húb hovoríme o fungistatickom účinku, v prípade
likvidácie o fungicídnom účinku. Niektoré sa dokonca vyznačujú i bakteriostatickým účinkom, takže za určitých okolností spomaľujú vývoj baktérií. Fungicídy pôsobia na huby tak , že bránia klíčeniu spór, alebo likvidujú, poprípade obmedzujú vývoj mycélia. Fungicídy rozdeľujeme na:
a)
anorganické

  • meďnaté

  • sírnaté

  • ortutnaté (dlhodobo nepoužívané – zakázané)

b) organické

  • a) dithiokarbamáty

  • b) MBC fungicídy

  • c) CAA fungicídy

  • d) SBI fungicídy, najmä DMI fungicídy

  • e) ftalimidy

  • f) ostatné syntetické organické látky

c) antibiotiká

3.
herbicídy – prípravky proti burine
Rozdelenie podľa spôsobu účinku:

  • kontaktné

  • hĺbkové a translaminárne

  • systémové

  • kombinované

Rozdelenie podľa pôvodu:

  • prírodné látky

  • syntetické látky

  • biopreparáty

Integrovaná ochrana proti chorobám, škodcom a burinám

Zásady ochrany v integrovanom systéme:
 
·     zaraďovanie prevažne odolných odrôd jabloní do výsadieb;     
·     používanie chemických prípravkov s nízkou toxicitou, šetrných k  agroekosystému vrátane jeho prirodzených regulačných faktorov;
·     zabezpečenie spoľahlivej prognózy a signalizácie hospodársky škodlivého výskytu chorôb a živočíšnych škodcov, ktoré oprávňujú použitie chemických zásahov;
·     používanie výkonnej a spoľahlivej aplikačnej techniky;
·     využívanie vhodných fyzikálnych a biotechnických metód ochrany;
·     preferencia biologickej ochrany;
·     využívanie vhodných agrotechnológií (obrábanie pôdy v sadoch, hnojenie, tvarovanie a rez), vytváranie podmienok pre fyziologickú rovnováhu ovoc­ných drevín, pri ktorých klesá riziko škodlivého výskytu chorôb a škodcov.
 
Pri praktickom uplatňovaní   integrovanej ochrany treba dodržiavať nasledujúce zásady:
·     na reguláciu živočíšnych škodcov prednostne využívať biologické a biotechnické metódy ochrany (introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri, podpora prirodzeného hmyzožravého vtáctva a pernatých dravcov v ovocných výsadbách a pod.);
·     prostredníctvom vhodných agrotechnických opatrení (odrodová rajonizácia, starostlivosť o pôdu, hnojenie, rez) vytvárať zámerné podmienky na dosiahnutie potrebnej vitality ovocných stromov, resp. ich odolnosti voči  napadnutiu chorobami a škodcami;
·      priebežne sledovať výskyt škodlivých činiteľov v ovocných sadoch. K tomu využívať na to vhodné pomôcky (signalizačné prístroje, vizuálne a svetelné lapače a i.);               
·      ošetrenie ovocných sadov robiť len pri zistení priaznivých podmienok pre rozvoj chorôb, alebo pri premnožení škodcov;
·      pri zistení škodlivého výskytu určitého škodlivého činiteľa používať iba selektívne pesticídy, ktoré neničia užitočné živočíchy (predátory, parazity) a sú ekologicky nezávadné;
·      pri ochrane pracovať len s kvalitnou aplikačnou technikou, ktorá umožní zníženie objemu postrekovej kvapaliny pri aplikácií;
·      na kontrolu dodržiavania zásad integrovanej ochrany treba evidovať apliká­ciu pesticídov, doloženú zisteným výskytom škodlivých činiteľov.

a) Profylaktická ochrana
 
Profylaktická (preventívna, nepriama) ochrana má za úlohu pokiaľ možno čo najvhodnejšie volenými agrotechnickými resp. špeciálnymi zásahmi, buď predchádzať ochoreniam zdravých rastlín alebo v samotnom začiatku zabrániť vzniku ochorenia a jeho rozšírenia v určitej plodine a na určitom stanovišti. Agrotechnické spôsoby rozlišujeme podľa určenia a technológie použitia, podľa dĺžky pôsobenia a mechanizmov účinku. Mnohé z nich spôsobujú aktivizáciu biolo­gických procesov pôdy, ktoré sú nasmerované na reguláciu škodli­vých organizmov alebo zmenšujú straty úrody nimi spôsobené. Treba zdôrazniť, že agrotechnické metódy, v porovnaní s inými metódami vo veľkej miere spôsobujú zmenu ekologického prostredia v pros­pech človeka, čo ovplyvňuje rozvoj a populačnú dynamiku škodli­vých organizmov a ich prirodzených nepriateľov. Vplyvy agrotechnických spôsobov ochrany sú vo svojej činnosti veľmi premenlivé, no aj napriek tomu, hlavná úloha agrotechniky v ochrane rastlín je vytvorenie podmienok nepriaznivých pre rozmnožovanie najdôle­žitejších škodlivých organizmov a na druhej strane, vytvoriť pre kultúrne rastliny tzv. výkonné prostredie, t.j. podmienky pre ich nerušený rast a vývoj a umožniť im ich produkčné schopnosti. Možnosti profylaktickej ochrany sú rozobrané v kapitolách 3-10.

b) Represívna ochrana
 
Represívna ochrana sa uplatňuje v prípadoch, keď sa nepodarilo zabrániť výskytu, rozšíreniu alebo premnoženiu škodlivých organizmov (škodlivých činiteľov) preventívnou ochranou. Priame zásahy je potrebné, podobne ako preventívne, špecifikovať vzhľadom k charakteru škodlivého organizmu (škodlivého činiteľa) a jeho rozšírenia v určitej plodine i ekologickým podmienkam stanovišťa.
Podiel jednotlivých škodlivých činiteľov na stratách ovocia je na základe štatistických údajov na celom svete 35 %. Živočíšni škodcovia podmieňujú 13,8 % škôd, choroby 11,6 % a buriny 9,6 %
Pri integrovanom pestovaní ovocia sa uplatňuje pre zníženie uvedených strát a škôd, alebo ich obmedzenie, racionálny systém chemickej ochrany zameraný na jej minirnalizáciu.
 
Chemická ochrana

V integrovanej ochrane ovocných drevín chemická ochrana má významné miesto a často krát je inou metódou nenahraditeľná. Pri jej uplatňovaní sa musí vychádzať z vedeckých poznatkov o vývine, bionómii a epidemiológii jednotlivých škodlivých organizmov, ako aj správnou voľbou najmodernejších a najúčinnejších chemických prípravkov s prihliadnutím na ich vplyv na životné prostredie. Pri používaní pesticídov v integrovanej ochrane ovocných drevín je potrebné dodržiavať nevyhnutné základné zásady:
·      chemické prípravky používať cielene, len v odôvodnených prípadoch a aplikáciu vykonať na základe signalizácie.
·      proti škodcom sa zasahuje zvyčajne až po ich zistení,
·      proti hospodársky významným chorobám sa zasahuje preventívne podľa metodických pokynov zohľadňujúcich jednak poveternostné podmienky a jednak nároky pôvodcov jednotlivých chorôb,
·      bezpodmienečne sa dodržuje predpísaná dĺžka hygienickej ochrannej doby jednotlivých prípravkov. Ochranná doba znamená minimálny interval v dňoch, medzi posledným ošetrením a zberom produktov,
·      pred aplikáciou jednotlivých prípravkov si treba dôkladne preštudovať ich návod na použitie, ktorý obsahuje údaje o jedovatosti prípravku nielen pre človeka, ale aj pre včely, ryby, lovnú zver a domáce zvieratá o účinnej látke, o predpísaných ochranných pomôckach pri jeho používaní, o zaradení prípravku do triedy horľavín, o prvej pomoci pri požití, nadýchaní, alebo zasiahnutí pokožky, o skladovaní, o spôsoboch zneškodnenia obalov a zvyškov prípravku, o pôsobení a rozsahu použitia prípravku s podrobnými pokynmi pre aplikáciu,
·      prípravky sa aplikujú v predpísaných dávkach, alebo koncentráciách. Nižšie dávky majú za následky nielen slabší účinok, ale podporujú aj vznik rezistencie chorôb a škodcov proti chemickým prípravkom. Vyššie dávky prípravkov môžu rastliny vážne poškodiť.
·      pri vysokých teplotách môžu niektoré prípravky (predovšetkým sírnaté) pôsobiť fytotoxicky. preto sa odporúča rastliny ošetrovať v ranných alebo večerných hodinách.
·      nepoužívať prípravky, ktoré sú na pestované plodiny resp. na jednotlivé odrody fytotoxické.  To  sa dá dosiahnuť za  podmienok  používania  len registrovaných prípravkov,
·      prípravok s rovnakou účinnou látkou, by sa nemal na ošetrenie určitej plodiny použiť dvakrát za sebou,
·      pri ošetrovaní rastlín s voskovým povrchom, alebo s hladkými listami (napr. hlúboviny, cibuľoviny apod.) do postrekovej kvapaliny sa pridá zmáčadlo (Citowett),
·      pri uskladnení sa chránia práškové prípravky pred navlhnutím, tekuté pred zmrznutím,
·      ak sa hodlá vykonať chemický  postrek v záhradke v blízkosti  susedných parciel, musí sa susedov vopred upozorniť, aby mohli svoje dozrievajúce plody uchrániť pred zasiahnutím,
·      kvitnúce porasty sa v žiadnom prípade nesmú ošetriť prípravkami pre včely jedovaté,
·      kvitnúce porasty sa môžu ošetriť v najnutnejších prípadoch len prípravkami pre včely neškodnými,
·      prípravky pre včely škodlivé sa môžu použiť iba vtedy, keď včely nelietajú (ráno). Treba však o svojom zámere vopred informovať včelárov i obecné úrady,
·      zákaz ošetrovania kvitnúcich porastov sa vzťahuje aj na nekvitnúce porasty, keď sa na parcele nachádzajú kvitnúce buriny, podplodiny, alebo na rastlinách sa nachádza väčšie množstvo „medovice" vylučovanej voškami,
·      uprednostňovať prípravky biologické (Biobit) a selektívne prípravky  (Dimilin,  Cascade,  Nissorun,  Nomolt,  Apollo,  Mitac,   Omite, Sanmite   a i.),   ktoré   sú   šetrnejšie   voči   prirodzeným   nepriateľom   ako i životnému prostrediu.
 
Biologické spôsoby ochrany
 
Biologická ochrana má v integrovanej ochrane nezastupiteľné miesto pri regulácii výskytu chorôb a škodcov rôznymi biologickými metódami. Biologické metódy ochrany ovocných drevín spočívajú v nasadení antagonistov - bioagens. V niektorých prípadoch postačí jednoduchá aplikácia v iných sa musí aplikácia pravidelne opakovať, aby sa dosiahla požadovaná účinnosť proti cieleným organizmom. Biologická ochrana v ovocnom sade sa využíva hlavne proti živočíšnym škodcom. Zahrňuje použitie živých organizmov (predátory, parazitoidy), produktov ich činnosti (spóry baktérií a húb), alebo ich syntetických analógov.
Pri súčasnej snahe o biologizáciu agrotechniky i ochrany, resp. o Integrovanú produkciu s maximálnym využívaním bio-prípravkov, či bio-agens, považujeme za nevyhnutné klásť dôraz na to, aby bio-prípravky, či bio-agens boli používané za vhodných podmienok pre ich aplikáciu v záujme dosahovania ich maximálnej účinnosti. Tieto špeciálne podmienky pre aplikáciu by mali byť presne charakterizované u každého prípravku, či agens osobitne a precízne, aby užívateľ mal presné informácie a mohol ich dodržiavať a vyhnúť sa riziku event. neúčinnosti. Už pri predregistračných pokusoch, a hodnoteniach by mali byť zohľadnené špecifické podmienky, aby výsledky mohli byť porovnávané s chemickými ekvivalentmi.
Z biologických prípravkov sa v ovocnom sade využíva hlavne Biobit a z predátorov roztoč dravý - Typhlodromus pyri.
Biologické spôsoby regulácie výskytu chorôb sú, v porovnaní s biologickými metódami regulácie výskytu škodcov resp. burín, rozvinuté menej, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Biologická regulácia chorôb rastlín môže byť prirodzená, vyskytujúca sa v prírode nezávisle od činnosti človeka a introdukovaná pomocou aplikácie užitočných mikroorganizmov. Na koreňoch a nadzemných častiach rastlín sa prirodzene vyskytujú baktérie, ktoré môžu byť pôvodcami chorôb, ale i takých, ktoré výskyt chorôb obmedzujú. Na koreňoch rastlín boli nájdené užitočné baktérie, ktoré kladne ovplyvňujú schopnosť pôd potláčať choroby. Baktérie sa vyskytujú aj na povrchu listov. Okrem saprofytických baktérií sa na listoch nachádzajú v nepatogénnej fáze aj fytopatogénne baktérie najmä z rodov Pseudomonas a Erwinia. Epifytné baktérie na listoch (napríklad z rodov Pseudomonas a Lactobacillus) produkujú antibiotiká, ktoré môžu inhibovať rast fytopatogénnych baktérií.

Mechanické spôsoby ochrany
 
Mechanický spôsob ochrany ovocných drevín je dôležitou súčasťou integrovanej ochrany. V porovnaní s chemickým si vyžaduje veľa pracovných síl, ale býva veľmi účinný a ekonomicky výhodný a niekedy ostáva jediným spôsobom ochrany proti chorobám a škodcom ovocných drevín.
Preventívny mechanický spôsob spočíva v ničení patogénna v priebehu obdobia vegetačného pokoja, teda skôr než sa choroba alebo škodca začína vyvíjať. Priamymi mechanickými spôsobmi ochrany sa vytvárajú prekážky proti rozširovaniu s obmedzením výskytu chorôb a škodcov.
Návrat na obsah