>

SOLAX systém - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

Vývoj pestovateľských tvarov ovocných drevín sa stále dopĺňa a hľadajú sa nové tvary hlavne pri zavádzaní nových slabo rastúcich podpníkov. Toto hľadanie sa naplnilo s novým pestovateľským tvarom Solax, ktorý v preklade znamená slnečná os. Solax využíva prirodzené zákonitosti rastu a vývoja stromu. Zákonitosti sú založené na znalostiach procesov diferenciácie a ostatných fyziologických procesov v rastline. Základom Solaxu je prirodzené ohýbanie výhonov a ďalší vývoj plodných vetví. Inak povedané na konci jednoročného výhonu sa diferencuje kvetný púčik, z ktorého sa v ďalšom roku vytvoria kvety a plody.
Nový systém zvaný Solaxe (Sol-: pochádza so Solen, teda systému tvorby nového plodného konára a -axe: z angl. vertical axis teda vertikálnej osi), bol vyvinutý Dr. J. M. Lespinasseom na prelome 90. rokov. Ide o kombináciu ohýbania stredovej osi a plodných konárov systémom Solen a rozvoju voľne rastúcich plodných vetví za predpokladu odstraňovania konkurenčných konárov z rodiaceho dreva na vertikálnej osi.
Solen systém bol tiež vyvinutý Lespinasseom pre využitie kultivarov, ktoré plodia vo vrcholových častiach konárov, ako sú napr.: Granny Smith alebo Rome Beauty. Tento systém má nízky vypuklý dáždnikovitý tvar. Podpníky a dospelé stromy dosahujú výšku 2 m. Vývoj stromov je dosiahnutý zrezaním terminálu pri výsadbe vo výške 1,2 m od zeme. Dva hlavné kostrové konáre sa vyvíjajú pod zrezaným terminálom, neskôr v prvom roku alebo v polovici druhého roku sú ohýbané smerom dolu, opačným smerom od svojho pôvodného miesta a vyväzujú sa až k vrchnej drôtenke. Dva kostrové konáre sa tak navzájom krížia v mieste kmeňa stromu. Plodné bočné výhony sa tak vyvíjajú mimo týchto dvoch kostrových konárov. U kultivarov, ktoré plodia na koncoch letorastov sa ich plodiace konáre ľahko ohýbajú pod váhou plodov, vytvárajú tak kaskádovité steny plodných konárov na každej strane vedenia.
Pestovateľský systém na vertikálnej osi (vertical axis) je zhotovený na základe vertikálne tvarovaného kmeňa s pravidelne rozmiestenými plodnými konármi. Pestovateľský tvar inklinuje ku kužeľovitému tvaru a zakladá sa na dvoch princípoch.
Prvým princípom je, že terminálne púčiky stredovej osi a plodné konáre majú prvoradý a kľúčový význam k dosiahnutiu optimálneho pomeru medzi vegetatívnou a generatívnou časťou stromu na úrovni koruny. Druhým tiež veľmi dôležitým princípom je existencia 3 rodivých zón existujúcich na plodiacich konároch. Zóna A (od 0- 30 stupňov od vertikály) je charakterizovaná najlepším zachytením svetla. Táto zóna uprednostňuje tvorbu silných vegetatívnych výhonov, ktorá je schopná niesť plody dobrej kvality o jeden či dva roky neskôr. Zóna B, (medzi 30-120 stupňami od vertikály) je primárna plodiaca zóna, s dobrým osvetlením a so stredne silno rastúcimi výhonmi. Zóna C, ktorá je pod prvými dvoma zónami a neumožňuje dobrú produktivitu ovocia, pretože tieň vo vnútornej časti stromu pôsobí negatívne na kvalitu ovocia. A preto cieľom tvarovania vertikálnej osi je podporenie konárov v zóne B, čo vyprodukuje aj lepšiu kvalitu plodov.
Pri výsadbe sú rozkonárené vetvy pozdĺž kmeňa silno ohýbané do oblúkov. Konáre, ktoré rastú do 1,2 m od zeme, majú ostrý uhol alebo sú umiestnené nevhodne pozdĺž kmeňa, sú odstraňované. Hlavný kmeň sa prichytáva o podporný systém buď na jeseň prvej vegetačnej sezóny alebo na konci jari v druhej vegetačnej sezóne pri nízkokmenných sadoch, alebo neskôr v treťom roku pri vyšších typoch sadov, ale záleží to na odrode a podpníku. Ohnutie stredníka, je možne získať prirodzene a to násadou plodov, alebo umelo ohýbaním stredníka o drôtenku podporného systému.
Ohýbanie rodivých konárov sa dosahuje prirodzenou cestou a to váhou plodov, v druhom roku 'Braeburn' alebo treťom roku 'Gala'a Fuji'. V prípade veľmi dobrého postavenia kolmo rastúcich letorastov robíme umelé ohýbanie letorastov. Prebytočné konáre sú odstraňované rezom, začiatkom štvrtého roku. Rovnako ako u systému vertikálnej osi, uvažujeme nad zachovaním optimálneho pomeru medzi vegetatívnou a generatívnou časťou koruny. U dospelého stromu v pestovateľskom systéme Solax, je podmienkou nadobudnutie 12-16 plodných konárov špirálovito usporiadaných pozdĺž kmeňa stromu. Vzdialenosť pri vysádzaní sa líši v závislosti od podpníka a k požiadavkám na výšku takto pestovaného stromu.
Doporučený spon pre takéto výsadby je 3,2-3,5 m medzi radmi a 0,9-1,3 m v riadku čo znamená 2700-3000 stromov na hektár. Bežne výška stromov sa pohybuje od 2,5-3,5 m. Stromy sú väčšie ako u pestovateľského systému štíhle vreteno a preto je dôležitá aj vyššia oporná konštrukcia ako u vretena. Hektárové výnosy sú síce väčšie, ale s vyššou výškou stromov sa zvýšia aj nároky na zber oproti štíhlym vretenám. Na Novom Zélande sa tento tvar vysadzoval na podpník MM 106 v spone 5x3 m a stromy dosahovali výšku 3,5-5 m. Výnos u odrôd ako Braeburn, Gala či Fuji bol 80-140 t/ ha.

Rez a tvarovanie pestovateľského systému Solax

Prvý rok, po výsadbe.
Pre založenie výsadby v tvare solax sa používa jednoročný kopulát špičiak s minimálnou výškou 1,3 m bez postranného obrastu, najvhodnejšie kopulát s predčasným obrastom alebo knipp-baum. Sadenicu resp. špičiak zakracujeme vo výške 1,3 m. Danek udáva, že po výsadbe sa výhony nezakracujú a odstraňujú sa len výhony rastúce do 1,2 m a tiež poškodené a konkurenčné výhony. Po vyrašní ponechávame terminálny púčik pod rezom voľnému rastu a odstránime 4- 5 rašiacich púčikov hneď pod terminálnym púčikom. Vďaka tomu, že sme odstránili púčiky pod terminálnym púčikom, výhony vyrastajú v tupšom uhle a tým pádom nekonkurujú terminálu. Takým istým spôsobom odstránime všetky púčiky do výšky 1 m. Pri 2 až 3 listoch sa začína prihnojovať dusíkom a občas aj mikroprvkami. Dusík sa dodáva do 15. augusta a až potom sa aplikuje listová výživa. Na list sa aplikujú prvky výživy, ktoré podporujú diferenciáciu kvetných púčikov a to hlavne draslík a fosfor.
Druhý rok po výsadbe. V druhom roku sa terminál zakráti asi 0,5-0,7 m nad posledným rozvetvením. Prvý púčik pod rezom sa ponechá rastu ako terminál a pod ním sa znova 4- 5 púčikov odstráni. Spodné konáre na jar zakvitnú a po úspešnom oplodnení sa na týchto výhonoch vytvorí 4-8 plodov. Pod váhou plodov sa konáre začnú samé ohýbať.
V hornej časti terminálu získame 4-8 nových letorastov, ktoré vyrastajú pod tupým uhlom. Stromček sa v 2. roku vyviaže k opore. Počas tohto roku stromy intenzívne prihnojujeme na list a to hlavne dusíkom, fosforom, draslíkom a mikroprvkami. Všade tam kde bol plod sa vytvorí krátke plodné drevo tzv. brachyblast. Diferencujú sa tým tiež laterálne púčiky. Ako uvádza Danek, oporná konštrukcia sa skladá z 3 drôtov vo výške 1; 1,6; a 2m a u každého stromu je kôl.
Tretí rok po výsadbe. V treťom roku podľa potreby terminál zakracujeme. Pokiaľ terminál ponecháme rásť, odstráni sa 4- 5 púčikov pod terminálnym púčikom a terminál sa ponechá rásť z terminálneho púčika. V spodnej časti stromu, na plodných vetvách nie je potrebné rezom už nič upravovať. Po úspešnom oplodnení a prvej chemickej prebierke sa začnú konáre samé ohýbať. V auguste sa stromy prihnojujú aj cez pôdu a list. V treťom roku sa terminál odkláňa vo výške 1,8- 2 m teda v dobe kedy prerastie 2. drôt o 0,3- 0,6 m.
Štvrtý rok po výsadbe. V štvrtom roku sa začína s rovnomernou tvorbou základnej osi plodných konárov. Pokiaľ bol zakrátený terminál v treťom roku, tak sa ohýba do vodorovného priestoru medzi stromy v smere radu. V nasledujúcich rokoch sa vyrezávajú príliš nízko rastúce konáre, obnovujú sa plodné vetvy a podľa potreby sa vyrezávajú niektoré prehustené plodné konáre na konárový krúžok. V nasledujúcich rokoch sa už výhony nemusia odkláňať, pretože sa ohýbajú prirodzene pod váhou plodov. Pri reze sa konáre zásadne nezakracujú, staré odplodnené konáre sa odstraňujú celé. Na strome by malo byť až 20 plodných konárov. Výška stromu tak dosahuje pri tomto vedení až 3,5 m.
Rozdiely medzi vretenom a Solaxom sú hlavne vo veľkosti plodného objemu koruny. U vretena sú vodorovné plodné konáre rozmiestnené rovnomerne po ose. Každý vyššie položený konár, je kratší aby netienil nižšie položenému. Terminál je rôznym spôsobom rezaný, prevádzaný (KRŠKA, DANÉK, 2004). U Solaxu sa ku regulácii výšky využíva ohýbanie centrálnej osi. Preto sú konáre rovnakého významu rovnomerne rozložené po ose a ohýbaním terminálu sa dodatočne zaplňuje prázdny priestor medzi stromami. Docieli sa tak väčšie osvetlenie než u vretena a zníži sa tým náročnosť na rez.

Návrat na obsah