>

Pásové výsadby - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah


TYPY VÝSADIEB

Voľný tvar - stromy rastú vo voľnom, prirodzenom, nijako neriadenom tvare. Uplatnenie nájde pri solitéroch, na okrajoch neoplotených pozemkov a v miestach, kde vyššie tvary (PK, VK) môžu zakrývať nevzhľadné miesta, dopĺňať zákutia a plniť vo svahovitom teréne aj protierózne opatrenia.

Pásový tvar - stromy vysádzame do radov. Rast usmerňujeme tak, aby konáre rástli na obe strany v smere radu. V smere do meziradia ponechávame len kratšie výhony. Celkový rast regulujeme letným rezom. Výška tvaru sa zakončuje zrezaním terminálu na koncový výhon.

Stena - stromy sadíme k drôtenke. Rast stromu usmerňujeme tak, že ponecháme vedľa terminálu len 2 vetvy, ktoré sú vyviazované k vodiacemu drôtu v rade. V neskorších rokoch zakladame aj druhé, prípadne tretie poschodie dvoch vetiev. V smere do meziradia ponechavame len veľmi krátky plodonosný obrast. Zahustenie regulujeme letným rezom. Výška steny sa zakončuje zrezaním terminálu na konkurenčný výhon rastúci v smere radu.

Palmety - stromy vysádzame k vodiacemu drôtu. Rast stromu usmerňujeme rezom a vyviazovaním letorastov do pravidelných tvarov napr. "V" tvaru u hrušiek, napr. Těchobuzická palmeta", alebo *U" tvaru u jabloní. Používa sa výnimočne, pretože ide o nákladné a pracné vedenie stromov.

Klasifikácia pestovateľských tvarov ovocných drevín

Podľa prístupu k rezu a tvarovaniu sa pestovateľské tvary rozdeľujú do 2 skupín:


a) prirodzené
(voľne rastúce, zlepšené prirodzené) koruny - sú typické tým, že pestovateľ zachováva prirodzený charakter utvárania koruny viac-menej charakteristický pre daný druh a odrodu. Vyžadujú menej precíznu prácu pri reze a tvarovaní, často sa pravidelnejší rez uplatňuje iba v mladom veku stromu, v dôsledku čoho môžu mať sklon k nižšej kvalite ovocia, rodivosť môže byť vysoká, ale často je striedavá a sústreďuje sa najmä do obvodových partií koruny.
Prirodzená koruna môže obsahovať vertikálne rastúci stredný konár, na ktorom sú výrazné poschodia (koruny so stredníkom, poschodové), alebo sú konáre rozložené viac-menej rovnomerne po celej dĺžke stredníka (koruny so stredníkom, bez poschodí) alebo v záujme lepšieho prenikania svetla do vnútra koruny sa stredník nad najvyšším kostrovým konárom základného rozkonárenia odstraňuje (koruny bez stredníka). Koruny bez stredníka majú spravidla menšiu konečnú výšku ako koruny so stredníkom
.
b) umelé koruny - formujú sa detailným rezom a usmerňovaním rastu konárov viac alebo menej striktne podľa zámerov pestovateľa. Vyžadujú viac detailnej práce pri reze, uplatnenie doplnkových spôsobov rezu, často potrebujú rez počas vegetácie. Pri moderných umelých korunách sa vo väčšej miere využívajú poznatky o fyziológii stromu alebo kríka a tvarujú sa s ohľadom na dobré osvetlenie všetkých častí koruny, rodivého obrastu a jeho rovnomerné rozloženie v celej korune. Rodivosť pri nich spravidla nastupuje veľmi skoro, pri kvalitnej agrotechnike je vysoká a pravidelná, plody sú kvalitné a dobre vyfarbené.

K umelým korunám patria:


Kordóny
- pozostávajú nižšieho kmeňa a jedného (jednoduché) alebo viacerých (zložité) rôzne tvarovaných ramien, ktoré nesú rovnomerne rozdelený rodivý obrast. Používali sa v minulosti, často i ako dekoratívny prvok v okrasných záhradách, najmä pri jadrovinách. Vyžadujú opory uľahčujúce formovanie ramien. Majú síce vysokú špecifickú rodivosť, ale vzhľadom na materiálovú a pracovnú náročnosť nie sú vhodné pre komerčné výsadby.
Palmety
– ide o tvary s konármi plošne rozloženými (v zvislej rovine radu, veľmi zriedkavo v horizontálnej rovine), vo väčšine prípadov vyžadujúce oporu a vyväzovanie. Tvoria základ tzv. ovocných stien. Delia sa na klasické a moderné. Moderné palmety sú voľnejšie rastúce a menej náročné na prácu ako palmety klasické. Niektoré palmety nevyžadujú oporu a konáre sa vyväzujú o seba (Lepageova palmeta, Ruzyňská palmeta). Prinášajú pomerne vysoké úrody a ovocie má dobrú kvalitu, ale vzhľadom na neprirodzené rozloženie konárov vyžadujú množstvo detailného rezu a vyväzovanie konárov počas výchovného rezu. V komerčných výsadbách sa využívajú iba niektoré palmety, a to v pomerne malom rozsahu, pri veľkom i drobnom ovocí.
Umelé priestorové tvary - tieto tvary majú stredný konár a na ňom kostrové alebo polokostrové konáre s rodivým obrastom, rozložené tak, aby boli dobre osvetlené a obrastené rodivým drevom. Delia sa na klasické a moderné. Moderné priestorové koruny majú tvar vretena a v intenzívnych výsadbách jadrovín sú najvýznamnejšími pestovateľskými tvarmi, rozširujú sa i vo výsadbách kôstkovín. Umožňujú spolu s ďalšími prvkami pestovateľskej technológie zahustenie výsadby a efektívne využitie priestoru.

Klasické priestorové tvary majú spravidla stredník a konáre sú prísnejšie tvarované ako pri moderných tvaroch, často vyžadujú individuálne vyväzovanie k opore.
Moderné umelé priestorové tvary využívajú autoregulačné mechanizmy (napr. dominancia stredníka a vrcholového púčika výhonka) a fyziologicky zdôvodnený prístup k rezu. Majú vysokú špecifickú rodivosť a prinášajú pravidelné úrody kvalitného ovocia. Patria k nim pestovateľské tvary najviac rozšírené v intenzívnych komerčných výsadbách jadrovín a čoraz viac i kôstkovín, zriedkavo i pri drobnom ovocí.
Rozprestreté koruny – sú charakteristické nízkym kmeňom a konármi rozprestretými do vodorovnej roviny nízko nad pôdou. V našich podmienkach nemajú praktický význam, používajú sa v oblastiach sveta, kde sú tuhé zimy s dostatkom snehu a s vegetačným obdobím umožňujúcim pestovanie vybraných ovocných druhov. Takéto stromy je možné na zimu prikryť alebo sú chránené snehom pred extrémne nízkymi teplotami.



Návrat na obsah