Biologická charakteristika ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Biologická charakteristika ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Prejsť na obsah

Biologická charakteristika ovocných rastlín


Každý pestovateľ ovocia, ak sa chce naučiť správne ovocináriť a stať sa skutočným ovocinárom, nevyhne sa tomu, aby sa najprv oboznámil s biologickou charakteristikou ovocných rastlín. Mnohé veci sú pri pestovaní ovocia pomenované odbornými výrazmi a je preto dôležité vedieť, ktoré pojmy čo znamenajú.


ORGÁNY OVOCNÝCH DREVÍN

Ovocné dreviny pestované v našich záhradkách môžeme všeobecne rozdeliť na dreviny (stromy, polokry, kry) a byliny. K drevinám patrí väčšina ovocných druhov, vytvárajúcich kmeň (všetky jadroviny a kôstkoviny), medzi polokry patrí napr. malina, ku krom zaraďujeme napr. ríbezle, egreše. Jediným bylinným druhom je jahoda.
Telo ovocnej dreviny sa skladá z nadzemnej časti, ktorá je tvorená kmeňom, stonkou, listami, kvetmi a plodmi. Podzemná časť je tvorená koreňovou ústavou.

Koreňová sústava ovocných drevín

Je to zložitý orgán, ktorý plní pre nadzemnú časť viacero funkcií. Hlavnou funkciou je absorpcia vody a v nej rozpustených živín. Okrem tejto najdôležitejšej funkcie slúži oreňová sústava na ukotvenie drevín v pôde. Čím je koreňová sústava bohatšia, hlbšia, rozložitejšia, tým je kotvenie kvalitnejšie. K ďalším funkciám patrí napr. asimilácia CO2 bez prístupu svetla, zásobná funkcia a samozrejme vodivá, ktorá spočíva v transporte vody a živín do vyšších partií stromu.

Koreň je zložitý orgán. Jeho základom sú hlavné korene, ktoré vyrastajú z koreňového kŕčka. Ovocné stromčeky pestované zo semien majú len jeden silný hlavný koreň. Vegetatívne rozmnožené podpníky nemajú hlavný koreň, ale iba rozvetvený zväzok bočných koreňov. Na najvyššom stupni rozvetvenia sú tzv. koreňové vlásočnice, ktoré majú schopnosť nasávať z pôdy vodu (resp. živný roztok). Na tvorbu koreňovej sústavy a teda aj nepriamo na ovplyvnenie rastu nadzemnej časti vplýva mnoho faktorov. Je to predovšetkým pôda. Ak má vhodné fyzikálne aj chemické vlastnosti, rast koreňov a aj nadzemnej časti je optimálny. Vlastnosťami a vhodnými typmi a druhmi pôd sa budeme zaoberať v kapitole o ekologických faktoroch prostredia.

Ďalším faktorom vplývajúcim na korene je podpník. Pri slabšie rastúcich je koreňová sústava menej bohatá, rozkladá sa plytšie, kotvenie nie je optimálne, preto sa využívajú oporné koly. Naopak, silnorastúce podpníky majú bohatšie korene, kotvenie je pevnejšie a zvyčajne nie je potrebná opora. Trvá však dlhší čas, kým sa strom dostane do rodivosti.

Teplota je faktor, ktorý spúšťa a ukončuje rast koreňovej sústavy. Zvyčajne začína rast koreňov približne o 3-5 týždňov skôr, ako rast nadzemnej časti a takisto korene prestávajú rásť cca 4 týždne po opade listov. Priemerná teplota pri ktorej začínajú a končia rásť korene ovocných drevín je 4-5 °C (napr. slivky 2-4 °C, broskyne 7-8 °C). Optimálna teplota je 18-20 °C.
Rast koreňovej sústavy počas vegetácie nie je rovnomerný, pozorujeme 2 rastové maximá koreňov. Prvá je približne na konci mesiaca máj, potom nastáva mierna letná stagnácia a na konci augusta približne do tretej dekády septembra je druhé rastové maximum, ktoré je však o poznanie slabšie ako prvé.

Koreňovú sústavu ovocných drevín môžeme rozdeliť na homoríznu a aloríznu.

Alorízna koreňová sústava vzniká pri ovocných drevinách rozmnožovaných generatívne, teda zo semena. Jeho dominantnou časťou je hlavný kolovitý koreň, ktorý je najhrubší, najdlhší a obyčajne preniká niekoľko metrov do pôdy. Bočné korene sú tenšie a ich celkový tvorba je slabšia ako pri homoríznych koreňoch. Bohatšiu tvorbu bočných koreňov môžeme podporiť zrezaní, resp. skrátením hlavného koreňa pri výsadbe. Kotvenie stromu je veľmi pevné, zvyčajne nepotrebuje oporu. Stromy s takouto koreňovou sústavou narastajú zvyčajne do veľkých rozmerov.

Homorízna koreňová sústava, ktorá vzniká vegetatívnym rozmnožovaním, má všetky korene rovnocenné, netvorí sa hlavný, kolovitý koreň a je relatívne plytko rozložená. Kotvenie pri takýchto typoch koreňov je slabšie a nie tak pevné ako pri drevinách s aloríznou koreňovou sústavou. Zvyčajne sú stromy s takouto koreňovou sústavou aj menej vzrastné, slabšie rastúce potrebujú aj oporu vo forme kolov. Bočné korene sú však veľmi bohato rozkonárené s množstvom koreňových vláskov, ktoré sú hlavným absorbentom vody a živín. V súčasnosti je väčšina ovocných drevín pestovaných vo veľkovýrobe naštepená práve na takéto typy podpníkov. Koreňová sústava pri jednotlivých druhoch nie je rovnaká.

KMEŇ

KMEŇ je nerozkonárená časť stonky a podobne ako koreň, plní mnoho funkcií pri raste ovocných drevín. Rozvádza vodu a živiny na miesta ich spotreby a prebieha v ňom rozvod asimilátov. Okrem toho kmeň nesie a zabezpečuje najvhodnejšie rozloženie letorastov, konárov, kvetov, listov a iných orgánov drevín. Mladé, ešte zelené časti stonky, sa zúčastňujú na fotosyntéze. V období dormancie zasa kmeň plní aj zásobnú funkciu. Stonka pri niektorých druhoch ovocných rastlín slúži dokonca aj na rozmnožovanie (jahody).
Nadzemná časť ovocných drevín sa skladá z kmeňa a koruny.

Podľa výšky kmeňa je možné ovocné dreviny rozdeliť do viacerých kmeňotvorných tvarov:
  • vysokokmeň    1,7-2,2 m
  • polokmeň        1,3-1,6 m
  • štvrťkmeň      0,9-1,2 m
  • zákrpok           0,6-0,8 m


KORUNA


KORUNA je časť ovocnej dreviny, ktorá začína pri najspodnejšom rozkonárení kmeňa. Rozdelením tvarov korún sa budeme zaoberať v časti rez a tvarovanie ovocných drevín. Rast stonky, podobne ako rast konárov, nie je kontinuálny, ale prebieha v tzv. rastových vlnách. Najväčší nárast pozorujeme v priebehu mesiacov máj - jún - polovica júla. Hovoríme jej prvá rastová vlna a v priebehu nej sa predĺži a narastie o takmer 80% svojej dĺžky, ktorú získa v priebehu vegetácie. Nasleduje obdobie krátkej stagnácie a od druhej polovice augusta pokračuje v raste v rámci druhej rastovej vlny, ktorá nie je ani zďaleka tak silná ako prvá. Počas tejto vlny sa tvorí väčšinou predčasný obrast, resp. bočné letorasty. Pri marhuliach pozorujeme aj tretiu rastovú vlnu, kde prebieha ďalšie rozkonárovanie. Je dôležité, aby sme v rámci komunikácie, pre pochopenie súvislostí a pre lepšiu orientáciu zadefinovali jednotlivé časti ovocnej dreviny.


Existuje viac kategórií konárov:


  • Stredník - je priamym pokračovaním kmeňa. Jeho rast by mal byť čo najviac vertikálny. Bezprostredne zo stredníka vyrastajú kostrové konáre (konáre prvého radu). Ako už samotný názov napovedá, tieto konáre tvoria samotný skelet – kostru celého stromu. Je veľmi dôležité, aby boli zapestované správne. Môžeme ich prirovnať napr. k obvodovým múrom domu. Ak nie sú obvodové múry dostatočne hrubé, pevné a správne naprojektované, dom sa môže porušením statiky zrútiť. To isté platí aj pri ovocnom strome. Ak nie sú kostrové konáre správne založené a nemajú potrebný uhol odklonu a poprípade ak sú príliš husto alebo príliš riedko, skôr či neskôr sa to prejaví absenciou kvetov a plodov.

  • Polokostrové konáre (konáre druhého rádu) - vyrastajú bezprostredne z kostrových konárov a sú takisto nápomocné pri spevňovaní a stabilite stromu. Konáre tretieho, štvrtého, piateho, atď. radu sú konáre rôznej hrúbky, rôzneho veku, ktoré vyrastajú priamo z nadradeného konára. Klesaním radu stúpa počet kvetných pukov na jednotlivých konároch, naopak stúpaním radu nadobúda konár vyššiu dôležitosť pri budovaní koruny.

  • Rodivý obrast je tvorený konárikmi rôzneho veku, usporiadania a dĺžky, na ktorom sa priamo nachádza kvetný alebo zmiešaný puk. Môžu byť na ktorejkoľvek časti stromu.

  • Letorasty sú jednoročné olistené stonky, z ktorých sa po opade listov stanú výhonky. Existuje viac kategórií letorastov.
    • Predlžujúci letorast je taký, ktorý vyrastá z vrcholového puku. Prostredníctvom tohto letorastu rastie letorast do dĺžky, resp. do výšky. Takéto letorasty bývajú obyčajne silnejšie ako letorasty vyrastajúce z bočných pukov.
    • Bočný letorast je letorast vyrastajúci z bočných pukov pozdĺž predlžujúceho letorastu. Čím vyrastá bočný letorast ďalej od vrcholového puku, tým je jeho uhol odklonu väčší a sila rastu menšia a tvorí sa na ňom viac kvetov a plodov. Naopak, bočné letorasty vyrastajúce v blízkosti vrcholového puku sú silnejšie, rastú vertikálnejšie (kolmejšie), majú menší uhol odklonu a je na nich menej kvetov a plodov.
    • Predčasný letorast vyrastá z letorastu počas druhej rastovej vlny. Ide v podstate o tvorbu bočného obrastu, bočných konárikov. Tento jav pozorujeme najmä na jednoročných očkovancoch a vrúbľovancoch v ovocných škôlkach, ale aj na rodiacich stromoch.  Konkurenčný letorast vyrastá v bezprostrednej blízkosti vrcholového puku a svojou stavbou, uhlom odklonu, smerom rastu, hrúbkou a dĺžkou sa veľmi podobá na stredník, resp. na predlžujúci letorast vyrastajúci z terminálneho puku na stredníku. Ak by sme takýto letorast neodstránili, v ďalšom by začal konkurovať stredníku a prebral by dominanciu. V neskoršom veku by sa na takomto letoraste začala tvoriť druhá koruna, čím by sa úplne porušila rovnováha stromu. Tento nežiadaný rast a „konkurenčný boj“ by šiel na úkor tvorby kvetov a plodov.
    • Regeneračný letorast vyrastá ako reakcia na porušenie rovnováhy pri odstránení väčšieho alebo hrubšieho konára. V závislosti od hrúbky a počtu odstránených konárov môže vyrastať jeden, alebo o viac letorastov, ktoré majú charakter vlkov. Takéto letorasty rastú obyčajne kolmo nahor, majú silný rast a nepozorujeme na nich tvorbu kvetov a plodov. Fyziologicky je možné túto reakciu vysvetliť tak, že po odstránení istej časti nadzemnej partie stromu ostáva podzemná časť (rezom) nedotknutá v dôsledku čoho prúdi do nadzemných častí stromu rovnaké množstvo asimilátov (source) ako pred rezom, ktoré však nenachádzajú miesto spotreby (sink) a tak si „vytvoria“ nové. Prebúdzajú sa spiace puky pri báze odstráneného konára a začne sa regenerovať odstránená časť tvorbou nových letorastov. Takéto letorasty sú nežiadúce, ale za istých okolností je možné z takýchto letorastov úplne zmladiť staré stromy. Veľmi dobre reagujú napr. marhule.
    • Zosilňujúci letorast má funkciu najmä v škôlkárstve, resp. pri výchovnom reze v prvých rokoch života stromčeka. Sú to letorasty vyrastajúce z kmeňa, ktoré sú zakrátené na 1-2 púčiky a slúžia ako miesto hromadenia asimilátov v dôsledku čoho dochádza k hrubnutiu a spevneniu kmeňa. Po ukončení vegetácie, resp. v predjarí sa tieto letorasty odstránia.
    • Vlk je silný vegetatívny letorast rastúci spravidla kolmo nahor. Vzniká, podobne ako regeneračný letorast, pri porušení rovnováhy medzi nadzemnou a podzemnou časťou, napr. po silnom reze, pri prirodzenom odumretí starých konárov, ale aj ako reakcia na poškodenie chorobami, alebo škodcami. Nemusí vyrastať vždy len pri báze odstráneného konára, ale môže vzniknúť ako reakcia na nesprávne ohnutý výhon (napr. pri štíhlom vretene), ktorý má tvar oblúka a vyrastá na jeho najvyššom mieste. Takisto môže vyrásť priamo z kmeňa, alebo zo starého dreva a korune stromu.
    • Výmladok je letorast vyrastajúci z oblasti koreňového krčka, alebo priamo z koreňov. Oba typy výmladkov sú taktiež reakcia na porušenie rovnováhy medzi nadzemnou a podzemnou časťou. Výmladky vyrastajúce z oblasti koreňového krčka môžu signalizovať zhoršujúcu sa afinitu (znášanlivosť) medzi podpníkom a vrúbľom. Fyziologicky možno tento jav vysvetliť tak, že v mieste zrastania podpníka s vrúbľom dochádza k tvorbe kalusu, čo je zdrevnatené, závalové pletivo z hrubostenných buniek, ktoré neprepúšťajú asimiláty. V priebehu dlhšieho, alebo kratšieho času sa môže kalus zväčšovať a tým pádom aj obmedzovať prúdenie asimilátov z podpníka do vrúbľa. Keďže znova nastáva jav, že asimiláty nenachádzajú miesto spotreby, prebudia sa opäť spiace púčiky a nastane ich rast – vznikajú výmladky. Výmladky vyrastajúce z koreňovej sústavy sa môžu nachádzať v bezprostrednej blízkosti kmeňa, ale pri niektorých ovocných druhoch ich môžeme nachádzať aj mnoho metrov od neho (viď tabuľku č. 1). Spravidla vyrastajú po poškodení, alebo úplnom odstránení nadzemnej časti.
    • Základný výhonok je letorast vyrastajúci z bázy ovocnej dreviny s krovitým charakterom rastu, resp. bazitonicky rozkonárujúcich drevín. Základných výhonkov môže byť viac a nepovažujeme ich za konkurentov.

Mnoho o celkovom stave stromu nám napovie dĺžka letorastov a ich hrúbka. Je ťažké určiť optimálnu dĺžku letorastov pre ovocné dreviny, ale všeobecne, pri dĺžke letorastov  0,5-0,6 m a hrúbke +/- 10 mm je drevina v rovnováhe, má optimálne úrody, nepreťažuje sa nadmernou násadou plodov, diferenciácia kvetných pukov prebieha kvalitne a v dostatočnom množstve, letorasty stihnú do príchodu mrazov vyzrieť a nepoškodia sa mrazmi.
Ak sú letorasty príliš krátke, príčina môže byť vo viacerých faktoroch. Násada plodov bola príliš vysoká a asimiláty sa spotrebovali na výživu plodov na úkor rastu letorastov. Krátke letorasty môžu svedčať aj o nedostatočnej závlahe a hnojení, keď sú navyše aj tenké, môže ísť o nedostatok svetla. Naopak, príliš dlhé letorasty a navyše výrazne hrubšie ako 10mm svedčia o narušení rovnováhy medzi rastom a rodivosťou čo zapríčiní príliš silný rast, ktorý je pravdepodobne reakciou na silný rez, resp. odstránenie väčšieho počtu silnejších konárov. Ak sú letorasty dlhé, ale tenké, pravdepodobne ide o nedostatok svetla a etiolizáciu ("naťahovanie" sa za svetlom).


PÚČIKY


Púčik je základ výhonku, ktorý sa nachádza v relatívnom pokoji. Skladá sa zo stonky, vegetačného vrcholu, zo základov listov, kvetov a púčikov. Púčiky, ktoré sa tvoria v pazuchách listov, nazývajú sa pazušné (axilárne). Miesto, z ktorého vyrastá stopka listu a púčik, sa nazýva uzol a časť prírastku stonky medzi susednými uzlami zase stonkový článok (intemódium).

Podľa stavby a utvárania orgánov sa púčiky rozdeľujú na vegetativne (rastové) a na generatívne (rodivé). Toto delenie je však relatívne, pretože za určitých podmienok sa vegetatívne púčiky môžu zmeniť na ge-neratívne a naopak. Vyskytujú sa aj zmiešané (vegetatívno-generativne) púčiky.»
Rodivé púčiky sú pri všetkých ovocných druhoch obyčajne guľaté a väčšie ako rastové. Bývajú jednoduché, čiže len kvetonosné (pri kôstkovinách) a zmiešané (pri jadrovinách a pri bobúľovinách). Z jednoduchých púčikov sa vyvinú iba kvety a plody. Po odtrhnutí plodu na mieste jednoduchého púčika zostane jazva. Zo zmiešaných púčikov sa spolu s generatívnymi orgánmi vyvíjajú listy a prírastky vo forme prstencových, krátkych a dlhých rodivých konárikov a predlžujúcich výhonkov.
Z vegetatívnych púčikov sa vyvíjajú rozlične dlhé výhonky alebo listy. Pri jadrovinách sa v pazuche listu normálne vyvíja obyčajne jeden púčik, ale v pazuchách prílistkov na obidvoch stranách je tiež po jednom púčiku, ktoré voľným okom takmer nevidno; tieto vypučia v prípade odumretia hlavného púčika. Sú to rezervné púčiky. Nie všetky púčiky, ktoré sa utvorili v danom období, v nasledujúcom roku vypučia. Niektoré, najmä púčiky umiestené pri základoch letorastov, zostávajú navonok odpočívať niekoľko rokov. V skutočnosti v závislosti od hrubnutia konára sa predlžuje životaschopnosť takýchto púčikov a udržuje sa napríklad pri jabloni a pri hruške až desiatky rokov. Púčiky však nebývajú len tam, kde rastú listy. Po hlbokom reze alebo po odlomení konára z kalusu a parenchýmu buniek rýchle vyrastú púčiky a z nich regeneračné výhonky. Sú to tzv. vedľajšie alebo adventívne púčiky. Často sa objavujú na koreňoch višne, slivky, jablone ap.
Podľa toho, ako sú púčiky rozmiestené na konáriku (na výhonku), rozlišujeme vrcholové (koncové, terminálne) a bočné (kolaterálne) púčiky. Vrcholový púčik býva umiestený na vrchole hlavného konára alebo bočných konárov. Z takéhoto púčika (ak nie je rodivý) sa vyvinie letorast so stonkovými článkami a listami, ktorý je tiež zakončený vrcholovým púčikom. Bočné (laterálne) púčiky sa tvoria v pazuchách listov. Rozdeľujeme ich na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné sú umiestené na tej strane konára, ktorá je bližšie k stredníku /na pri ston k ovej/, a vonkajšie zase na strane konára bližšej k obvodu koruny.
Podľa termínu pučania sa púčiky rozdeľujú na skoré, ktoré pučia ešte v tom istom roku, keď vzniknú, a na neskoré, ktoré začnú pučať začiatkom budúceho vegetačného obdobia.

Pri reze, vrúbľovaní, určovaní stupňa namrznutia konárov a v mnohých ďalších prípadoch treba poznať polohu a funkciu základných pletív stromu. Na priečnom priereze konárika alebo kmeňa v strede je stržeň, ktorý' tvoria rovnomerne vyvinuté parenchymatické bunky a medzibunkové priestory. Stržňové bunky sa na jeseň zapĺňajú zásobnými látkami.
Stržeň je obklopený niekoľkými vrstvami dreva, xylému. V ňom sú cievy a cievice, ktorými prúdi voda a v nej rozpustené minerálne soli z koreňovej sústavy cez kmeň do konárov, listov a plodov (stúpajúci prúd, transpiračný prúd). Okrem toho sa v dreve nachádzajú bunky so zhrubnutými bunkovými blanami, ktoré majú mechanickú funkciu, zabezpečujú pevnosť kmeňa alebo konára. Do vrstvy dreva patria aj bunky drevného parenchýmu a stržňových lúčov, ktoré sa na jeseň zapĺňajú zásobnými látkami. Bunky stržňových lúčov okrem toho slúžia na prepravu vody a živín zo stržňa do kôry a naspäť. Vrstva dreva je obklopená prstencom delivého pletiva, k a m b i a, ktoré oddeľuje do vnútra drevné bunky a lykové bunky na vonkajšiu stranu. Kambium je najživotaschopnejšie pletivo. Pri čiastočnom a niekedy dokonca úplnom odumretí dreva výhonok sa môže oživiť tým, že z kam-bia sa oddelí nové drevo. Lyko tvoria parenchymatické bunky a sitkovice so sprievodnými bunkami a vlákna mechanického pletiva. Cez sitkovice sa prepravujú asimiláty z listov do iných orgánov nadzemnej i koreňovej sústavy. Kôru (vonkajšie základné pletivo stromu) tvoria korkové pletivá a parenchyma tické bunky. Korkové pletivá chránia strom, v parenchymatických bunkách sa hromadia zásobné látky. Pri niektorých druhoch a kultivaroch sa na jar prebúdzajú takmer všetky púčiky, pri iných iba vrcholový a 1 - 2 bočné púčiky. Vzhľadom na túto vlastnosť sa v rámci každého ovocného druhu rozlišujú kultivary s nízkym, stredným a vysokým stupňom prebúdzania púčikov. Z púčikov môžu vyrásť listové ružice, kvety, krátky rodivý obrast alebo rastové výhonky.
Určitú predstavu o klasifikácii druhov a kultivarov podľa stupňa prebúdzania púčikov a podľa schopnosti tvoriť výhonky si môžeme urobiť na základe tabuľky (viď vedľa).
Na zatriedenie stromu do patričnej skupiny stači určiť na dvoj až trojročných konárikoch približné percento prebudených púčikov a z nich vyrastených výhonkov. Napríklad ak sa prebudilo 60% púčikov a iba z 10% vyrástli výhonky, tak stupeň prebúdzania púčikov uvedeného kultivaru je vysoký a schopnosť tvorenia výhonkov nízka.

Druhy púčikov

  • Dormantné (bdiace) púčiky sa za normálnych okolností na začiatku vegetácie prebudia, vypučia a diferencujú sa na letorasty, listy, alebo kvety v závislosti od pôsobenie fytohormónov, svetla a výživy. Existujú dva typy dormantných pukov.
  • Terminálny (vrcholový) pučik sa nachádza na koncoch predlžujúcich letorastov a prostredníctvom nich sa letorast predlžuje, rastie do dĺžky a do výšky. Každý z nich produkuje veľké množstvo auxínov, ktoré inhibuje (brzdí) rast ostatných púčikov nachádzajúcich sa pod terminálnym pukom. Tento jav nazývame apikálna dominancia a je výrazný pri niektorých odrodách hrušiek, sliviek a čerešní. S rastúcou vzdialenosťou od terminálneho puku sa vplyv auxínov oslabuje a prevláda syntéza cytikinínov a giberelínov, ktoré, okrem iného, podporujú aj tvorbu a rast laterárnych (bočných) pukov pomocou ktorých letorast rozkonáruje. Ak vypučí nejaký puk tesne pod terminálnym, je rast takéhoto letorastu spravidla veľmi silný, smerujúci kolmo nahor, podobne ako rast letorastu z terminálneho puku (napr. konkurenčný letorast).
  • Laterárne (bočné pučiky) sa nachádzajú po bokoch letorastu. Existuje viacero typov bočných pukov. Prvý typ je púčik, z ktorého vyrastie bočný letorast. Je zaguľateného a pretiahnutého tvaru. Druhý typ je plochý a trojuholníkovitého tvaru – vyrastie z neho list. Tretí typ je okrúhly a zaoblený, ako keby nafúknutý. Z takéhoto typu pukov vyrastú kvety. V jarnom období sa tieto prebudia ako prvé.
  • Latentné (spiace) púčiky sa za normálnych okolností neprebudia a existujú v latentnom stave najmä pri báze konárov a letorastov. Prebúdzajú sa po narušení, poškodení, alebo odstránení väčšej časti dormantných pukov. Sú silno spojené s vaskulárnym systémom ovocnej dreviny, preto, ak nastane príčina na ich aktivizáciu, je prebudenie a rast takýchto letorastov relatívne rýchly a rýchlo nahradia stratenú časť.
  • Adventívne púčiky sú takisto v dormantnom stave a prebudia sa po väčšom poškodení, alebo odstránení konárov. Keďže nie sú tak silno integrované do vaskulárneho systému, ako latentné púčiky, letorasty vyrastajúce z takýchto pukov sú relatívne slabé.
  • Ďalšie delenie púčikov je na listové, z ktorých vyrastú nové listy, kvetné, z ktorých vyrastú kvety (napr. pri marhuliach a nepravých rodivých výhonoch broskýň) a zmiešané, ktoré obsahujú základy listových aj kvetných pukov. Nachádzajú sa napr. pri jabloniach, hruškách, ale aj broskyniach.


LISTY

List je jedným z najdôležitejších rastových orgánov. Základné funkcie listu sú transpirácia a fotosyntéza. Približne 90—95% sušiny, ktorú rastlina spotrebuje na výstavbu všetkých orgánov (aj plodov), vzniká fotosyntézou. List sa skladá z čepele a stopky. Čepeľ je na líci aj rube pokrytá ochranným pletivom - epidérmou (pokožkou). V pokožke rubu sa nachádza veľa prieduchov, ktoré zabezpečujú výmenu plynov a vody medzi rastlinou a ovzduším. Priestor medzi dvoma pokožkami listu vyplňuje mezofyl. Pod pokožkou na líci sa nachádza palisádové pletivo a pod ním hubové pletivo. Palisádové pletivo je väčšmi uspôsobené na fotosyntézu, hubové na transpiráciu. Listy, ktoré sa nachádzajú bezprostredne pri plode, majú intenzívnejšiu fotosyntézu ako listy na nerodivom obraste napriek tomu, že spravidla bývajú menšie. Efektívnosť asimilácie možno nepriamo usmerňovať agrotechnikou. Z tohto hľadiska jedným z najvážnejších agrotechnických opatrení je rez. Pestovateľ musí rozličnými spôsobmi tvarovania a rezu dosiahnuť taký tvar koruny stromu alebo stromoradia, pri ktorom by všetky listy boli v polohe najoptimálnejšej pre fotosyntézu, teda dostávali by od 70 do 100% z dokonalého osvetlenia na otvorenom priestranstve. Pri ďalšom raste je nevyhnutné systematickým rezom zabrániť zhoršovaniu svetelného režimu, a tak dosiahnuť najvyššiu produktivitu fotosyntézy všetkých listov.


PLODY


Plody vznikajú zo semenníkov po oplodnení, niekedy i bez oplodnenia. Plody rastú zásluhou delenia buniek (intenzívne už od obdobia kvitnutia) a neskôr zväčšovaním objemu buniek. Pri ovocných drevinách sa vyskytujú nasledovné typy plodov:
1. suché nepukavé plody typu orieška

  • Oriešok vzniká zo spodného semenníka, perikarp je silne sklerifikovaný, obaľuje 1 semeno, obal (pančuška) vznikol zmohutnením 1 alebo 2 listeňov po oplodnení. Tento plod nachádzame pri lieskach.
2. dužinaté plody - kôstkovice

  • Kôstkovice majú tenký hladký alebo plstnatý exokarp (pokožka), dužinatý, šťavnatý mezokarp, sklerifikovaný endokarp tvoriaci kôstku. Parenchymatické pletivo mezokarpu sa niekedy oddeľuje od sklerenchymatického pletiva kôstky, niekedy sú zrastené. V prípade orecha a mandle mezokarp vysychá a pri dozretí sa odlupuje.
3. dužinaté plody - bobule

  • Bobule majú exokarp tenký (pokožka), mezokarp je dužinatý, šťavnatý, endokarp je rôsolovitý alebo slizovitý, parenchymatického charakteru.
4. nepravé dužinaté plody - malvice
  • Malvice vznikajú zrastením semenníka so spodnými časťami kališných a korunných lupienkov a tyčiniek. Exokarp je pokožka, rôzne hrubá, niekedy plstnatá, mezokarp šťavnatý, niekedy obsahuje skleroidy, endokarp je pergamenovitý, tvrdý až drevnatý.
5. nepravé plody typu súplodia

  • ostružiny - kôstkovičky na spoločnom lôžku
  • šípky - nažky v dužnatom obale pripomínajúcom plod
  • moruša - nažky na vretene so zdužnatenými podpornými listeňmi
  • jahoda - nažky na zdužnatenom kvetnom lôžku


PREHĽAD POJMOV - zhrnutie

Nadzemná časť ovocných drevín má v závislosti od vlastností konkrétneho druhu a tvarovania formu stromu alebo kríka. V prípade, že sa jedná o strom, definujeme nasledovné útvary:

  • Kmeň - spája podzemnú časť a korunu, je nerozkonárenou časťou nadzemnej sústavy, začína koreňovým kŕčikom a končí v mieste rozkonárenia. Podľa jeho výšky rozlišujeme nasledovné typy stromových tvarov: zákrpok (výška kmeňa 0,4 - 0,6 m), štvrťkmeň (0,8 - 1,1 m), polokmeň (1,3 - 1,5 m), vysokokmeň (1,7 - 1,9 m). Výška kmeňa sa v moderných výsadbách znižuje, avšak dolnú hodnotu jeho výšky limituje možnosť použitia techniky na ošetrovanie ovocných výsadieb, v niektorých prípadoch použiteľnosť techniky na striasanie a iné aspekty.

  • Koruna - rozkonárená časť nadzemnej sústavy rôznej geometrie a štruktúry skladajúca sa z rôzneho počtu konárov.

  • Stredník (stredný konár) - vertikálne smerujúci, najhrubší konár koruny, ktorý je pokračovaním kmeňa v korune. V korune sa nemusí nachádzať.

  • Kostrové konáre - najsilnejšie konáre v korune tvoriace jej kostru (konáre 1. rádu), majúce dlhú životnosť. Nachádzajú sa na nich konáre vyšších rádov. Kostrové konáre vyrastajú zo stredníka.

  • Polokostrové konáre - slabšie konáre vyrastajúce spravidla z kostrových konárov, vypĺňajúce a dotvárajúce kostru koruny, nesúce na sebe rodivý obrast.

  • Rodivý obrast - súbor rôznych typov konárikov, na ktorých sa utvárajú kvetné puky a ktoré prinášajú úrodu. Sú špecifické pre jednotlivé ovocné druhy.

  • Prírastok - útvar vytvorený v priebehu jednej vegetácie. Podľa dĺžky sa hodnotí ako:

- silný - nad 0,4m (mladé stromy), alebo nad 0,35 m (rodiace stromy)
- mierny (stredne silný) - 0,3-0,4 m resp. 0,25-0,35 m
- slabý - kratší ako 0,3 resp. 0,25 m

  • Letorast - olistený prírastok počas vegetácie

  • Predčasný letorast - letorast, ktorý vznikol rozkonárením primárneho letorastu, spravidla počas druhej, výnimočne počas tretej rastovej vlny. Objavuje sa prirodzene pri silne rastúcich stromoch broskýň, marhúľ, menej často i višní, často v škôlkach. Tvorbu predčasných letorastov možno vyvolať zaštipnutím, alebo hlbším skrátením silnejších letorastov aj pri iných druhoch ovocných drevín.

  • Výhonok - prírastok po opadnutí listov, vytvorený počas predchádzajúcej vegetácie. Pri predjarnom reze patrí do kategórie jednoročné drevo.

  • Predlžujúci výhonok - výhonok vytvorený z vrcholového púčika konárika

  • Bočný výhonok - výhonok vytvorený z bočného púčika konárika, zabezpečujúci rozkonárenie konárika.

  • Konkurenčný výhonok - výhonok, ktorý vyrástol v blízkosti predlžujúceho výhonka, z púčika pod ním, majúci postavenie podobné ako predlžujúci výhonok a konkurujúci mu z hľadiska svetla, vody a živín. Medzi ním a predlžujúcim výhonkom často vzniká nestabilné vidlicovité rozkonárenie s malým uhlom medzi výhonkami.

  • Vlk - vertikálny, bujný prírastok vyrastajúci zo staršieho dreva, zo spiaceho púčika, spravidla pri narušení rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou, pri prevahe podzemnej časti. Spravidla nie je žiadúci, niekedy sa využíva na obnovu koruny nahradením odumierajúcich, poškodených alebo odstránených častí.

  • Regeneračný výhonok - bujný výhonok vznikajúci v dôsledku narušenia rovnováhy medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu (napríklad po zmladení) v mieste narušenia konárov, majúci za úlohu náhradu chýbajúcej časti a tvorbu asimilátov zabezpečujúcich zacelenie rany.

  • Základný výhonok - výhonok vyrastajúci z podzemnej časti druhov kríkovitého charakteru rastu (drobné ovocie), slúžiaci na obnovovanie nadzemnej časti. Základné výhonky sa pri dobrej starostlivosti tvoria každoročne a využívajú sa pri reze.

  • Výmladok - prírastok vyrastajúci z adventívneho púčika z podzemnej časti ovocného stromu, spravidla pri narušení koreňov alebo pri zlej afinite ušľachtilej časti a podpníka.

  • Zosilňujúci letorast - letorast vyrastajúci z kmienika stromčeka (spravidla v škôlke), zabezpečujúci prísun asimilátov potrebných pre hrubnutie kmienika. Po skončení tejto úlohy (už pred zdrevnatením alebo vlastným zhrubnutím) sa odstraňuje, aby na jeho mieste nezostala veľká rana.

  • Vegetatívny púčik - púčik obsahujúci základy výlučne vegetatívnych útvarov (základ budúceho letorastu, listové primordiá, rastový vrchol)

  • Generatívny púčik - púčik obsahujúci výlučne základy kvetov (jednotlivé kvety alebo súkvetia), typický pre kôstkoviny, drieň, rakytník.

  • Zmiešaný púčik - púčik obsahujúci základy vegetatívnych i generatívnych orgánov, charakteristický pre jadroviny, drobné ovocie, mnohé druhy menej pestovaného ovocia, škrupinoviny okrem mandle.


Návrat na obsah