Ošetrovanie ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Ošetrovanie ovocných rastlín - OVOCINÁRSTVO

Prejsť na obsah

Ošetrovanie ovocných rastlín


Ošetrovanie je súhrnné pomenovanie pre všetky ďalšie práce, ktoré musí pestovateľ ovocia viac či menej vykonávať, ak chce dopestovať kvalitné ovocie a čo najvyššiu úrodu. Práve podceňovanie ošetrovateľských prác má za následok slabú alebo žiadnu úrodu alebo úrodu veľmi nekvalitného ovocia.


Ošetrovanie pôdy


Ošetrovanie pôdy ovplyvňuje vodný, vzdušný i tepelný režim pôdy, vplýva na pohyb živín v pôde a dynamiku ich foriem, ako i na aktivitu mikrobiálnych spoločenstiev, pôdneho edafónu a celkového rastlinného pokryvu ošetrovanej pôdy.
V ovocinárstve sa v podstate uplatňujú podobné zásahy do pôdy ako pri poľných plodinách, avšak ich rozsah a použiteľnosť sú značne modifikované vlastnosťami pestovaného ovocného druhu a zmenenými požiadavkami na niektoré prvky prostredia v porovnaní s poľnými plodinami. V sadoch sa uplatňuje smykovanie, bránenie, valcovanie (výnimočne), kyprenie kultivátormi, rotavátormi alebo diskovými bránami, plytká orba a v moderných výsadbách nachádza časté uplatnenie aplikácia herbicídov.

Kombináciou rôznych zásahov smerujúcich k získaniu a udržaniu požadovaného stavu pôdy sa utvárajú agrotechnické sústavy (sústavy obrábania pôdy). V ovocinárstve sa používajú nasledovné sústavy obrábania pôdy:

  • kultiváciou udržiavaný čierny úhor

  • kosené zatrávnenie

  • herbicídmi udržiavaný (herbicídny) úhor

  • pestovanie rastlín na zelené hnojenie

  • mulčovanie pôdy


Jednotlivé sústavy majú svoje výhody a nevýhody z hľadiska náročnosti na ošetrovanie, vplyvu na rast a rodivosť ovocných stromov alebo kríkov, ako i z hľadiska iných pestovateľských zásahov.

Kultiváciou udržiavaný čierny úhor


V minulosti u nás takmer všeobecne využívaná sústava spočívajúca v pravidelnom kultivovaní pôdy. Zahŕňa plytkú orbu na jeseň do hĺbky maximálne 0,1 m podľa hĺbky zakorenenia, ktorá slúži i na zapracovanie priemyselných a organických hnojív a viacnásobné kyprenie pôdy tanierovým, rotačným alebo iným náradím do menšej hĺbky (maximálne 40-80 mm) v priebehu vegetácie zamerané na ničenie burín a likvidáciu pôdneho prísušku. Pôdu nekypríme v čase kvitnutia stromov, aby sme nezvýšili nebezpečenstvo zmrznutia kvetov.
Výhody čierneho úhoru spočívajú v jednoduchej údržbe s využitím bežných mechanizmov použiteľných i pre iné plodiny, zníženej konkurencii o vodu a živiny (zo strany burín), pôda sa rýchlo prehrieva (ale aj ochladzuje), jednoduchá je aplikácia živín, rast je spravidla silnejší ako pri zatrávnení, plody sú väčšie. Nevýhodou je poškodzovanie pôdnej štruktúry (rozbíjaním hrudiek pri obrábaní za nevhodnej vlhkosti pôdy, utláčaním strojmi, pri intenzívnejšej závlahe postrekom), náchylnosť na eróziu, intenzívna mineralizácia organickej hmoty a nutnosť dodávania humusu, obmedzený prístup do sadu v daždivom období.


Kosené zatrávnenie


Ide o udržiavanie medziradí formou pravidelne koseného trávnika. Využíva sa všeobecne v intenzívnych ovocných sadoch v ovocinársky vyspelých krajinách a od 80. rokov sa začalo vo väčšej miere uplatňovať aj v našich podmienkach.
Na vytvorenie trávnika sa používajú zmesi výbežkatých, slabšie rastúcich tráv. Odporúčajú sa napríklad odrody kostravy červenej (´Rosana´, ´Ferota´), lipnice stlačenej (´Razula´), lipnice lúčnej (´Krasa´), psinčeka výbežkatého (´Rožnovský´) ai. Trávnik sa zakladá v 3.-4. roku po výsadbe ovocných stromov, niekedy sa používa zatrávnenie každého druhého medziradia s obmenou sústav ošetrovania radov po 2-3 rokoch. Trávnik sa zakladá na dôkladne vyrovnaný povrch, po ukončení chemickej ochrany v danom roku (spravidla až v auguste), po výseve sa pozemok valcuje a v prvom roku sa treba vyhnúť prejazdom techniky za mokra. Trávnik sa kosí 8-10 krát za vegetáciu tak, aby tráva nepresiahla výšku 100-150 mm, v období kvitnutia stromov má byť čo najnižší. Pokosená hmota sa necháva ležať v sade, môže sa vyhŕňať do pásov pod stromami.
Výhody zatrávnenia spočívajú v priblížení sa podmienkam prirodzeného biosystému, pôda sa prirodzene obohacuje o humus a vytvárajú sa podmienky pre bohaté mikrobiálne spoločenstvá, obmedzený je povrchový odtok vody pri silnejších zrážkach, eliminované sú prejavy erózie, do porastu sa dá vstupovať i v období dlhšietrvajúcich dažďov, pokosená hmota chráni vlahu pred výparom a vytvorená vrstva mačiny chráni pôdu proti premŕzaniu do hĺbky a korene nie sú poškodzované zásahmi do pôdy. Ovocie dopestované v zatrávnených sadoch je spravidla lepšie vyfarbené a má lepšiu skladovateľnosť. Stromy majú spravidla slabší rast ako na úhore. Nevýhodou je potreba pravidelného kosenia, konkurencia o vodu a živiny zo strany tráv (spravidla je nevyhnutná závlaha), vytvorenie vrstvy mačiny obmedzujúcej výmenu vzduchu a tepla medzi pôdou a atmosférou (nebezpečenstvo mrazíkov v období kvitnutia, koncentrácia koreňov vo vrchnej vrstve pôdy), ťažšie zapravovanie priemyselných hnojív ku koreňom, sklon k rozširovaniu trvácich burín, častejší výskyt hlodavcov na zatrávnených pozemkoch, znemožnené je zapravenie listov s prezimujúcimi štádiami patogénnych húb do pôdy.


Herbicídmi udržiavaný úhor


Používa sa buď ako celoplošná agrotechnická sústava, alebo v kombinácii s inou sústavou, hlavne na plochách, kde je iný spôsob ošetrenia nemožný alebo neposkytuje uspokojivé výsledky. Ako celoplošný systém sa môže použiť na rovinatých pozemkoch, kde nie je nebezpečenstvo erózie. Zakladá sa na pozemkoch, kde boli pôdy dobre zásobené organickou hmotou (hnojením organickými hnojivami, zeleným hnojením). Udržuje sa aplikáciou vhodných herbicídov podľa potreby. Použitie kontaktných herbicídov (Roundup ai.) umožňuje udržiavať herbicídny úhor bez príliš vysokého zaťaženia prostredia cudzorodými látkami. Aplikáciu herbicídov treba vykonávať za bezvetria podľa odporúčaní od výrobcu, pričom treba vziať do úvahy ochranu včiel a užitočného hmyzu. Neodporúča sa opakované použitie toho istého prípravku v jednom roku.
Výhody a nevýhody tejto sústavy sú obdobné ako pri kultivovanom čiernom úhore, prevzdušnenie pôdy a mikrobiálna činnosť sú však spravidla menej intenzívne. Nevýhodou sú i vysoké náklady na celoplošné udržiavanie herbicídneho úhoru, preto sa často uplatňuje v len v príkmennom páse širokom približne 1 m.

Obr. Čierny uhor v ovocnom sade

Pestovanie rastlín na zelené hnojenie


Rastliny na zelené hnojenie umožňujú zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde, mikrobiálnu aktivitu pôdy a majú do určitej miery aj pôdoochranný účinok na pôdach, na ktorých sa inak udržuje čierny úhor.
Ako rastliny na zelené hnojenie sa používajú rastliny tvoriace dostatok organickej hmoty (nadzemné časti, korene), znášajúce zatienenie, rýchlo rastúce (potlačenie burín) a menej náročné na vlahu. Vhodné sú strukovino-obilné miešanky, leguminózy, niektoré kapustovité (horčica, repka), alebo rastliny poskytujúce potravu pre včely (facélia, pohánka). Jednotlivé plodiny na zelené hnojenie sa odporúča striedať. Ako zelené hnojenie možno využiť i nerozkvitnuté buriny. Taktiež vysiate plodiny nemajú pred zapracovaním do pôdy vytvoriť plody, aby nelákali do sadu myši.
Rastliny na zelené hnojenie sa spravidla vysievajú od polovice júna (vyššie polohy) do polovice júla (nižšie polohy), tak aby nekonkurovali stromom svojimi nárokmi na vlahu a živiny v období intenzívneho rastu. Ak je po sejbe dostatok vlahy alebo sa sad zavlažuje, rastliny vytvoria rýchlo súvislý porast potláčajúci buriny, ktorý 2 - 3 týždne pred zberom ovocia pováľame bránením v smere zaorávky. Počas zberu sa rastliny ďalej ušliapu a ihneď po zbere sa plytko zaorú, aby sa nepoškodili korene stromov.
V príliš bujne rastúcich sadoch (napr. na silne rastúcich podpníkoch a po zmrznutí kvetov) je možný aj skorší výsev (v máji), čím sa dosiahne oslabenie rastu stromov. V suchom roku však skoro vysiate rastliny môžu spôsobiť opod plodov a ich zníženú kvalitu. Rastliny na zelené hnojenie v jesennom období pozitívne vplývajú na vyzrievanie letorastov a skladovateľnosť plodov (pri jadrovinách).

Mulčovanie pôdy

Obr. Kosenie trávy v medziradí
Mulčovanie pôdy znamená pokrývanie pôdy ovocného sadu rôznymi materiálmi. Používa sa celoplošne alebo len v pásoch pod stromami. Táto sústava ošetrovania pôdy spája pozitívne vplyvy čierneho úhoru a zatrávnenia, nevýhodou je však spravidla jej vyššia finančná náročnosť. Nástielka má funkciu izolačnej vrstvy a veľmi dobre chráni pôdnu vlahu, a preto sa môže použiť aj pri druhoch náročných na vodu a plytko zakoreňujúcich (drobné ovocie, jablone na veľmi slabo rastúcich podpníkoch). Pri silne rastúcich stromoch (napr. na bujných podpníkoch) podporuje dlhodobé mulčovanie silný rast, preto sa odporúča len v roku po vysadení alebo ako časovo obmedzené opatrenie. Orbou sa nesmú poškodiť korene ani nadzemné časti rastlín (podpníkové materské rastliny, vrúbľové materské rastliny, výpestky). Orbou možno zapracovať do pôdy hnojivá. Na jar, keď je pôda obschnutá, povrch pôdy sa urovná smykom alebo bránením, aby sa zabránilo zbytočnému vyparovaniu zimnej vlahy z pôdy.
Ďalšie ošetrovanie pôdy počas vegetácie sa vykonáva podľa potreby vtedy, keď sa vytvorí pôdny prísušok alebo ničíme vzídené buriny. V medziriadkoch kypríme pôdu rotačným kultivátorom, tanierovými bránami s výkyvnou sekciou alebo obyčajnými bránami.
Špecifikom v podpníkových matečniciach pri množení oddelkami je používanie pilín ako nastielacieho materiálu.

Mechanizačné zariadenia


V ovocných škôlkach sa využívajú rôzne energetické prostriedky, najčastejšie kolesové traktory, malotraktory a špeciálne portálové traktory. K týmto energetickým prostriedkom sa používa rôzne pracovné náradie.

Zavlažovanie ovocných rastlín

Voda má pre rastlinný organizmus mnohoraký význam. Vzhľadom na nedostatočné zásobenie rastlín v niektorých obdobiach roka je nutné aplikovať doplnkovú závlahu.

Vplyv doplnkovej závlahy

  • zvýšenie úrod až o 25 - 30 % v priemere

  • zlepšenie kvality, vzhľadu a veľkosti plodov, čím sa dosahuje okrem zvýšenia celkovej hmotnosti úrody zvýšenie trhovej produkcie o 30 až 50 %, produkcia sa lepšie realizuje na trhu

  • redukovanie rizika periodicity plodnosti v dôsledku priaznivejších podmienok pre zakladanie a diferenciáciu kvetných pukov a tvorbu a distribúciu asimilátov

  • využite stanovíšť ináč menej vhodných, ktoré sa inak na pestovanie daného druhu alebo odrody nedajú využiť

  • šetrenie pôdou v dôsledku dosiahnutia požadovanej produkcie na menšej ploche, čím sa znižuje celkový objem investícií (financie potrebné na založenie a prostriedky na ošetrovanie sadu na menšej ploche)

  • možnosť zatrávnenia, zeleného hnojenia, ktoré inak znamenajú konkurenciu vo vzťahu k vode, a je podmienkou využiteľnosti výhod týchto agrotechnických systémov

  • možnosť hnojivej závlahy priamym využitím zavlažovacieho systému, čím sa zabezpečí väčšia efektívnosť aplikácie živín

  • možnosť ochrany proti mrazom priamym využitím závlahy postrekom bez dodatočných nákladov na budovanie ochranných zariadení

  • zvýšenie úrodnosti pôdy napríklad na pôdach menejhodnotných, rekultivovaných, s vyšším obsahom organickej hmoty v dôsledku lepších podmienok pre jej mineralizáciu


Druhy závlah


Doplnková závlaha
- slúži na doplnenie vlahy, ktorá sa rastlina nedostala prirodzenými zrážkami alebo z podzemnej vody
Klimatizačná závlaha - slúži na zníženie teploty vzduchu, zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu a v dôsledku toho sa zvyšuje fotosyntetická produkcia - dosahuje sa to postrekom s rôznou intenzitou v intervaloch prerušovaných maximálne 15 minútovými prestávkami, zahmľovaním ap.
Protimrazová závlaha - v dôsledku uvoľňovania skupenského tepla tuhnutia (330 J z 1 kg vody) sa otepľujú rastlinné orgány a zvyšuje sa vlhkosť vzduchu, čím sa znižuje vyžarovanie tepla. Účinnosť závlahy je do -4 až -6 oC, so zavlažovaním sa začína pri poklese teploty na +1 °C a končí sa až pri topení sa ľadu. Prestávky môžu trvať maximálne 5 minút. Odporúčaná intenzita je 2,0 až 3,8 mm za hodinu.
Hnojivá závlaha - na prihnojenie rastlín možno využiť závlahu postrekom, kvapkovú a bodovú závlahu. Koncentrácia hnojiva je 0,2 - 0,5 % (v zimnom období môže byť do 1 %) . Vzhľadom na zvýšenú agresivitu roztokov hnojív treba dbať na ochranu kovových častí zavlažovacích systémov. Podobný účel plní injektáž hnojiva do sféry koreňovej sústavy.
Závlaha na zlepšenie kvality plodov - závlaha postrekom zlepšuje vyfarbenie a celkový vzhľad plodov, zlepšujú sa chuťové vlastnosti (najmä pri jablkách a broskyniach). Treba prestať aspoň dva týždne pred zberom, aby sa nezhoršila skladovateľnosť. Aplikuje sa v denných hodinách.
Omývacia závlaha - na odstránenie zvyškov postrekov tesne pred zberom sa používa závlaha postrekom v dávke 2 až 5 mm.

Podmienky ovplyvňujúce použitie závlah v ovocinárstve
- pestovateľské - napr. výška plodín, trvácnosť porastu (aby sa nepoškodil, treba vybudovať závlahu pred výsadbou), spon, agrotechnika, chemická ochrana (závlaha nesmie kolidovať s aplikáciou chemických prípravkov), hnojenie (zohľadniť vplyv závlahy na rast).
- terénne podmienky - konfigurácia, členitosť a sklon (spravidla zvyšujú investičné náklady). Sklon pravidelný a nepatrný umožňuje akúkoľvek závlahu, sklon do 2 % pre povrchové závlahy, sklon do 6 % pre podpovrchové závlahy. Použitie zavlažovacích systémov na terasách je sťažené.
- pôdne podmienky - rôzna vsakovacia schopnosť pôdy
- hydrologické podmienky - koncentrácia uľahčuje budovanie závlah, ale vzrastajú nároky na zdroje vody. Dôležitá je potreba vody na doplnkovú závlahu, zásoba vody v období sucha, možnosti mimovegetačnej závlahy, kvalita vody, poloha vodného zdroja

Závlaha ovocných sadov je nutná v prípadoch:
a) tam, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje podľa druhov a ich vlahovej potreby hodnotu 500 až 700 mm
b
) v oblastiach, kde sa táto hodnota v priemere dosahuje, ale väčšinu rokov je suma zrážok pod normálom
c
) v lokalitách s dažďovým tieňom
d
) v lokalitách s nevhodným rozložením zrážok, s deficitom vlahy počas kritických fáz zvýšených nárokov na vodu
e
) v oblastiach so suchými zimami a jarným obdobím, s vlahovým deficitom na začiatku vegetácie

Na zavlažovanie sa používajú nasledovné typy závlahy :

Závlaha postrekom
Podstatou tohoto typu závlahy je rozstrekovanie vody do priestoru (spravidla sa zavlažuje plocha kruhového priemetu) postrekovačmi rôznej konštrukcie (dnes časté tzv. kladivkové rozstrekovače). Dôležitá je intenzita postreku (kvoli zasakovacej schopnosti pôdy), prevádzková spoľahlivosť postrekovačov, rovnomernosť rozdelenia vody na ploche, veľkosť kvapiek. Intenzita postreku sa môže pohybovať spravidla v rozmedzí 1-12 mm za hodinu, môže byť i viac, avšak len pre určité podmienky.
K tomuto typu závlahy sa zaraďuje aj impulzná závlaha, ktorej podstatou je postrek zo špeciálnych postrekovačov prerušovane, čoho výsledkom je nižšia spotreba vody, a postrek možno vykonávať dlhší čas, čím sa dosahuje vyrovnanejší vlahový režim.
Mikropostrek je zavlažovanie tzv. minipostrekovačmi s intenzitou 2-5 mm za hodinu pri nižšom prevádzkovom tlaku pod korunami stromov.
Prenosné závlahové súpravy sú zložené zo systému prenosných rúr s rozstrekovačmi. Sú málo efektívne, náročné na prácu, a preto sa v modernom ovocinárstve nevyužívajú. Menej významné je i uplatnenie pásových a širokozáberových zavlažovačov v ovocinárstve vzhľadom na prevádzkové nároky i nižšiu efektívnosť. I v súčasnosti sa pomerne dosť používajú stacionárne systémy, ktoré sa skladajú z pevne vybudovaných rozvodov s rozstrekovačmi rôznej konštrukcie. Aby sa dosiahla rovnomernosť postreku, rozstrekovače sa umiestňujú v štvocovej alebo v trojuholníkovej sieti, s prekrývaním záberov susedných rozstrekovačov.
Závlaha postrekom je v ovocinárstve pomerne rozšírená, hoci význam niektorých techník v porovnaní s minulosťou výrazne poklesol. Dôraz sa kladie na efektívnosť využitia vody, preto narastá význam mikropostreku. Nevýhodou systémov s vysokou intenzitou postreku je rozbahňovanie pôdy, vyplavovanie živín, nebezpečenstvo erózie, nižšia efektívnosť využitia vody. Systémy, ktoré vodu rostrekujú na listy, vytvárajú vhodné podmienky pre šírenie hubových chorôb.

Kvapková závlaha
Princípom kvapkovej závlahy je pomalé dávkovanie vody (po kvapkách) priamo na pôdu k zavlažovaným rastlinám, čím sa šetrí voda, terén sa nerozbahňuje, nepodporuje sa rast burín na ploche ovocného sadu a nepodporuje sa rozširovanie chorôb. Dávkovanie vody zabezpečujú kvapkovače, ktoré sú pripojené na rozvodovom potrubí z nepriehľadného plastu zvonka alebo zabudované priamo v potrubí. Vzhľadom na citlivosť kvapkovačov na upchatie sú súčasťou systému kvalitné filtre. Výhodné je použitie kvapkovačou schopných eliminovať vplyv rôzneho tlaku (kvoli rovnomernosti výtoku) a drobné nečistoty. Kvapková závlaha patrí k najviac používaným systémom závlah v ovocinárstve.

Povrchová závlaha
Zahrnuje závlahu výtopou, preronom a brázdovým podmokom, najstaršie techniky zavlažovania, ktoré majú nízku účinnosť, rovnomernosť a regulovateľnosť, nenáročné na technické vybavenie. V modernom ovocinárstve sa neuplatňujú.

Bodová povrchová a podpovrchová závlaha
Ide o systém, kde sa voda rozvádza rúrami z plastu (niekedy mäkkého, fólie), ktoré majú na potrebných miestach (pri rastlinách) otvory pre výtok vody. Pri podpovrchovej závlahe sú rozvody uložené pod zemou, v hĺbke 0,4 aaž 0,6 m. Otvory najmä pri podzemnej bodovej závlahe musia byť chránené proti upchatiu. Má vyššiu účinnosť (najmä podpovrchový systém).

Regulačná drenáž
Ide o dvojúčelový systém drenážnej siete, ktorá v čase premokrenia odvádza prebytočnú vlahu a v čase sucha umožňuje zvýšiť vlhkosť pôdy, resp. hladinu spodnej vody. Hĺbka uloženia drenáže býva 0,6 až 1,2 m.
Spotreba vody je pri rôznych systémoch v závislosti na ich účinnosti rozličná. Pri stanovení dávky pri systémoch šetriacich vodu berieme do úvahy fakt, že nezavlažujeme celú plochu, napr. kvapkovou závlahou dodáme 60 - 70% vody vyparenej od poslednej aplikácie závlahy. Zavlažujeme 1 až 3 krát za týždeň.


Závlahový režim ovocných rastlín


Vzhľadom na to, že vlahová potreba ovocných rastlín v hlavných produkčných oblastiach prevyšuje množstvo zrážok, či už za celé vegetačné obdobie, alebo v niektorých jeho častiach, je zavlažovanie najmä v intenzívnych ovocných výsadbách nevyhnutné. Aby zavlažovanie malo požadovaný účinok a prinieslo pestovateľovi úžitok, musí vychádzať z určitého závlahového režimu. Závlahový režim ovocných rastlín je komplexnou odpoveďou na tri základné otázky: Čo zavlažovať - Kedy zavlažovať - Koľko zavlažovať?
Pokiaľ zrážky v priebehu roka nedosahujú hodnotu, je potrebné v záujme dobrých pestovateľských výsledkov aplikovať doplnkovú závlahu. Dôležitá však nie je len celková potreba vody na zavlažovanie, ale aj jej rozdelenie a veľkosť závlahových množstiev (v dôsledku rôznej hĺbky zakoreňovania, potrieb jednotlivých ovocných rastlín a vlastností pôdy).
Na stanovenie závlahového režimu sa používajú rozličné metódy. Klasifikujú sa do nasledovných skupín:

Hydropedologické metódy
Sú to metódy pri ktorých sa závlahový režim určuje na základe vlhkosti pôdy. Táto sa dá zisťovať veľmi jednoducho pomocou Kopeckého valčekov, čo je síce lacný, ale pracovne dosť náročný spôsob. Hodnota využiteľnej vodnej kapacity by sa pri väčšine naašich ovocných druhov mala pohybovať od 50 % (v obdobiach najmenších nárokov na vodu) do 70 % (v období intenzívnych rastových procesov).
V súčasnosti sa uplatňuje spôsob zisťovania vlhkosti pôdy pomocou irometrov, založený na meraní sacieho tlaku, ktorému zodpovedá určitá vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe možno zisťovať vlhkosť pôdy nepretržite, priamo na mieste. Irometre sú trubice z pórovitého keramického materiálu rôznej dĺžky,  s pripojeným zariadením na meranie tlaku. Na zistenie sacieho tlaku je vhodné použiť na jednom mieste dva irometre s rôznou dĺžkou trubice (jeden zasahujúci do vrchnej časti prekoreneného profilu a jeden do spodnej časti hlavnej óny koreňov), aby sa dala sledovať a regulovať vlhkosť pôdy v požadovanom profile. Irometre sú vhodné na riadenie závlahového režimu najmä na stredne ťažkých pôdach.

Klimatické metódy
Jedná sa o metódy založené na sledovaní prísunu vlahy a jeho porovnaní s potrebami rastlín. Pomerne jednoduchá je metóda ideálnych zrážok ktorá spočíva v porovnaní zrážok, ktoré zodpovedajú potrebe ovocných rastlín v určitom období a zrážok aktuálnych v hodnotenom období.
V prípade ľahkých pôd sa mesačná hodnota ideálnych zrážok zvyšuje o 5 mm, na ťažkých pôdach sa o 5 mm znižuje, pri zvýšení priemernej teploty mesiaca o 1 oC sa hodnota ideálnych zrážok zvyšuje o 5 mm, pri znížení o 1 oC sa hodnota znižuje o 5 mm. V sadoch so zatrávnením sa. Potrebné množstvo zrážok zvyšuje o 20 až 35 %. Nevýhodou tejto metódy je, že nedostatok vlahy sa zisťuje až na konci hodnoteného obdobia, a menšia efektívnosť metódy v dôsledku nerovnomerného rozdelenia zrážok. Kratšie hodnotené periódy mierne znižujú tento negatívny efekt.

Bilančné metódy
Tieto metódy sú založené na bilancii prísunu a výdaja vody na danej lokalite. Prísun vody zabezpečujú predovšetkým zrážky, menej významné postavenie má podzemný prítok. Výdajovou položkou je evapotranspirácia, povrchový a podzemný odtok, z ktorých sa berie do úvahy prvá položka, ktorá je ovplyvňovaná najmä teplotou, rýchlosťou vetra a sýtostným doplnkom. Do tejto skupiny patrí metóda koeficientov biologických kriviek založená výpočte potreby vlahy na základe súm teplôt za hodnotené obdobia, sýtostných doplnkov, zohľadňuje sa zásoba vlahy v pôde a množstvo zrážok. Koeficienty biologických kriviek sú stanovené pre jablone.
Penmanova metóda výpočtu potreby vlahy využíva podobné veličiny, namerané na hodnotenom stanovišti. Sú známe jej modifikácie rôznymi autormi.
Využitie štandardného zrážkomera (Class A Pan) sa javí ako veľmi jednoduchý spôsob a dostupný spôsob riadenia závlahového režimu. Zrážkomer so širšou zbernou nádobou, umožňujúcou voľné vyparovanie z vodnej hladiny umožňuje sledovať bilanciu vlahy v hodnotenej lokalite a chýbajúce množstvo zrážok (podľa poklesu hladiny v zrážkomeri) sa po prepočítaní koeficientom účinnosti závlahy a koeficientom zohľadňujúcim podiel zavlažovanej plochy z celkovej plochy sadu doplní závlahou.

Fyziologické metódy
Ide o metódy založené na zisťovaní potreby vody priamo v rastline prostredníctvom vybraných fyziologických ukazovateľov. Tieto metódy najpresnejšie charakterizujú aktuálnu potrebu vody, avšak prístroje potrebné na ich uskutočnenie sú drahé a pre bežného pestovateľa nedostupné.

Kritické obdobia vlahovej potreby


Za kritické obdobia vlahovej potreby ovocných rastlín považujeme obdobia, kedy sa nedostatok vody prejaví na rastlinách (rast, tvorba úrody a jej kvality) výraznejšie ako inokedy. Preto je dôležité práve v týchto obdobiach sledovať zásobenosť vlahou a v prípade potreby zavlažovať. Pri jednotlivých druhoch sa tieto obdobia môžu mierne líšiť.

Jablone a hrušky
- pri nedostatku zimnej vlahy - pred kvitnutím (možnosť oddialenia kvitnutia)
- po odkvitnutí a pri zakladaní plodov (zníženie júnového opadu plodov, zlepšenie podmienok pre diferenciáciu kv.pukov)
- po júnovom opade a v období intenzívneho rastu plodov (dobré nasadzovanie kvetných pukov)
- pred dozrievaním plodov na zlepšenie kvality a vyfarbenia, minimálne 3 týždne pred zberom
Broskyne a marhule
- pred kvitnutím
- po odkvitnutí pri tvorbe plodíkov
- od začiatku tvdnutia kôstok do ukončenia rastu plodov
- po opade listov v prípade suchej jesene
- v prípade marhúľ je po zbere vhodné aplikovať dve dávky, z toho jednu po opade listov
Slivky
- pred kvitnutím
- po odkvitnutí pri zakladaní plodov
- od začiatku tvrdnutia kôstok a počas intenzívneho rastu plodov
Čerešne a višne
- 10 až 14 dní po odkvitnutí
- v čase intenzívneho rastu plodov a tvrdnutia kôstok
Drobné ovocie
- tesne pred kvitnutím
- počas intenzívneho rastu plodov
- po zbere 1 dávka
Jahody
- v období kvitnutia
- počas rastu plodov
- po zbere a v čase narastania nových listov

V každom prípade závlahou vytvárame ideálny stav vtedy, ak rastliny nepociťujú nedostatok vlahy v takej miere, aby sa prejavilo jeho negatívne pôsobenie na produkčné procesy. Takýto stav vytvára predpoklady pre efektívne využitie vlahy.
Aplikovanie závlahy vyvoláva potrebu určitých úprav agrotechniky - zvýšené nároky na likvidáciu burín v dôsledku ich intenzívneho rastu na zavlažovaných pozemkoch, potreba kyprenia a obnovovania pôdnej štruktúry, vyššie dávky hnojív potrebné pre efektívne využitie vlahy prostredníctvom vyššej tvorby fytomasy, zmenené nároky na rez, potreba intenzívnejšieho boja proti chorobám ai.



Ochrana proti mrazom

Cieľom ovocinára je dosahovanie každoročne optimálnej úrody, prostredníctvom čoho može byť rentabilný t.j. využívať vložené prostriedky tak, aby dosahoval zisk.
V priebehu roka sa objavuje množstvo faktorov, ktoré znižujú a ohrozujú úrodu a negatívne pôsobia na kondíciu rastlín. V našich podmienkach sú to najčastejšie:

  • - sucho

  • - choroby a škodcovia

  • - rôzne chyby v agrotechnike

  • - zimné mrazy

  • - neskoré jarné a skoré jesenné mrazy


Mnohé z týchto rizikových faktorov sú dobre zvládnuteľné dodržiavaním agrotechnických zásad a aplikáciou rutinných postupov. Problém nedostatku zrážok ovocinár rieši racionálnou závlahou, vplyv chorôb a škodcov obmedzuje alebo vylučuje systémom zásahov, na ktoré má v súčasnej dobe množstvo prostriedkov rôzneho charakteru (pesticídy, agrotechnické opatrenia, voľba odrôd ai.). Nízke teploty však prichádzajú mnohokrát náhle a môžu spôsobiť značné škody na ovocných rastlinách, v extrémnych prípadoch dokonca neplodnosť stromov.
1. Zimné mrazy poškodzujú ovocné dreviny zriedkavo pokiaľ je výsadba vhodne umiestnená. Z toho vyplýva význam rajonizácie najmä pri teplotne náročnejších druhoch v našich podmienkach. Dôležité je aj správne využívanie mikroklimatických podmienok, ktoré sú utvárané konfiguráciou terénu a lokalizáciou výsadby v krajine. Pre zriedkavý negatívny vplyv sa spravidla na ochranu proti zimným mrazom nerobia žiadne špeciálne opatrenia.
Odolnosť voči zimným mrazom okrem iného podporuje:
- dobrý zdravotný stav stromov
- vyrovnaná výživa a optimálne vlahové pomery
- nepreťažovanie stromov úrodou
- dobré svetelné pomery (vhodný spon, pestovateľský tvar a rez)
2. Neskoré jarné mrazy bývajú problémom v niektorých rokoch, najmä v prípade skorokvitnúcich ovocných drevín. So vzrastom intenzity výroby narastá význam opatrení zameraných na prevenciu negatívnych dôsledkov poškodenia nízkymi teplotami na začiatku vegetácie. Väčšie riziko poškodenia neskorými jarnými mrazmi býva po predchádzajúcej teplej zime, keď stromy vstupujú do vegetácie skôr ako obvykle.

So situáciami, kedy dochádza k poškodeniu stromov neskorými mrazmi súvisia nasledovné javy a faktory:
1. radiačné mrazy
Vznikajú za bezveterného jasného počasia. Teplo odovzdané vzduchu pôdou sa stráca so stúpajúcim teplejším a teda aj ľahším vzduchom. Chladný a ťažký vzduch sa hromadí pri povrchu pôdy, v dôsledku čoho bývajú najviac poškodené časti rastlín nachádzajúce sa nízko nad pôdou. Teplota najviac poklesne tesne pred východom slnka. Pokles teploty je výraznejší, ak je vzduch suchý.
2. advekčné mrazy
Vznikajú v dôsledku prúdenia studených vzduchových más z vyšších zemepisných šírok (najčastejšie zo severu a severovýchodu). Vplyv nízkej teploty je v tomto prípade umocňovaný vysušujúcim vetrom. Tento druh mrazov je najškodlivejší, lebo konvenčné zásahy proti nim spravidla neúčinkujú, takže ochrana proti nim je obmedzená.
3. inverzia
Je jav kedy rozvrstvenie vzduchu je také, že pri zemi sú chladné vzduchové vrstvy a nad nimi sa nachádza teplejší vzduch. K tomuto dochádza najmä za radiačných situácií v tzv. inverzných polohách, medzi ktoré patria kotliny riek, údolia jazier, terénne jamy ap. V takýchto prípadoch je na danej lokalite veľmi sťažené prúdenie vzduchu a výmena vzduchových más. Už slabý vietor dokáže takúto inverziu rozrušiť. Na likvidáciu lokálnej inverzie sa dajú použiť ventilátory a podobné zariadenia, ktoré zabezpečia zmiešanie vzduchových vrstiev rôznej teploty.
4.
oblačnosť, dym, znečisťujúce látky
Vytvárajú v atmosfére vrstvu odrážajúcu späť k zemi dlhovlnné žiarenie, ktoré je vyžarované zo Zeme do atmosféry. Tým sa obmedzujú straty tepla a dochádza k menej výraznému poklesu teploty ako za jasného počasia a čistej atmosfére.
5. rosný bod
Rosný bod je bod, kedy sa vzduch stáva nasýteným obsahom vlastných pár, pri poklese pod túto hodnotu sa začína vzdušná vlhkosť vyzrážavať vo forme kvapôčok, pričom sa uvoľňuje skupenské teplo skvapalnenia a odovzdáva sa prostrediu. Ak je hodnota rosného bodu vyššia ako je kritická hodnota poškodzujúca orgány rastlín, možno predpokladať, že za danej noci k poškodeniu nedôjde. Pri nízkej relatívnej vlhkosti klesá teplota vzduchu po západe slnka rýchlejšie ako keď je vzduch vlhký. V takom prípade treba zmenám teploty venovať zvýšenú pozornosť. Na zistenie rosného bodu potrebujeme teplomery vhodného typu a psychrometre.
6. orientácia radov
Vhodná je orientácia radov umožňujúca prúdenie a premiešavanie vzduchu. Na svahu je z tohto hľadiska výhodnejšia orientácia radov po spádnici.
7. stav rastliny
Stupeň pokročilosti vegetácie značne ovplyvňuje citlivosť orgánov rastlín na mrazové poškodenie. Orgány obsahujúce veľa vody sú citlivejšie ako tie, ktoré majú vyššiu koncentráciu cytoplazmy.
K odolným druhom proti nízkym teplotám patrí lieska (do -7 oC), čučoriedky (do -4 oC). Relatívne odolnejšie, i keď z dôvodu skoršieho termínu kvitnutia často poškodzované sú marhule a niektoré odrody broskýň. Málo poškodzované bývajú neskoro kvitnúce druhy ovocných rastlín (maliny a černice a i.).
8. stav pôdy v sade
Holá, neskyprená, vlhká pôda je z hľadiska prevencie proti poškodeniu mrazíkmi najvýhodnejšia. Takáto pôda má vyššiu tepelnú kapacitu a teda môže počas noci odovzdať prízemnej atmosfére viac tepla, lepšie vedie teplo a umožňuje dobrú tepelnú výmenu s atmosférou.

Opatrenia na ochranu proti mrazovým poškodeniam

Opatrenia na ochranu proti mrazovým poškodeniam môžeme rozdeliť do nasledujúcich skupín:
1.
technické          - ohrievanie vzduchu
                               - zadymovanie
                               - miešanie vzduchu
                               - protimrazová závlaha
2.
agrotechnické - úprava povrchu a vlastnosí pôdy s cieľom optimalizovať tepelný režim v prízemnej vrstve atmosféry.
3.
fyziologické a fyzikálne efekty využívajúce metódy - aplikácia látok zamedzujúcich tvorbe kryštálov ľadu a látok zvyšujúcich osmotický potenciál bunkového roztoku, alebo metódy založené na iných princípoch


Návrat na obsah