>

Doplnkové spôsoby rezu - OVOCINÁRSTVO

Moja web stránka
Prejsť na obsah

Doplnkové spôsoby rezu

Doplnkové spôsoby rezu a iné zásahy na reguláciu rastu a rodivosti

Mnohé z nižšie uvedených zásahov cieľavedome využívajú zákonitosti regulujúce rast a rodivosť ovocných stromov. Využívajú sa pritom poznatky o diferenciácii kvetných púčikov. Tieto sa vo väčšej miere diferencujú na konárikoch, kde sú menej priaznivé podmienky pre rast. Medzi najúčinnejšie zásahy smerujúce k podpore týchto procesov patrí nakláňanie a ohýbanie konárikov, pri ktorom sa upravuje vzťah medzi rastom a rodivosťou. Pritom si treba uvedomiť, že akýkoľvek zásah v tomto smere má význam len ak sa urobí do obdobia kedy začína iniciácia kvetných pukov (jadroviny v júni, broskyne, marhule v júli atď). Pri mnohých zásahoch dochádza k poraneniu konárov alebo výhonkov a tieto rany niekedy ťažšie zaceľujú. Zásahy spôsobujúce väšie rany a rany na staršom dreve sa neodporúča vykonávať pri kôstkovinách, lebo môžu mať za následok glejotok.

Zmena polohy konára


Zmena polohy (uhla odklonu) patrí medzi najefektívnejšie spôsoby usmerňovania rastu a rodivosti pri výchovnom reze a všeobecne pri reze mladých ovovcných stromov. Dosiahnuť zmenu rastu konára možno rôznymi metódami, a to umiestnením rozperiek (z plastickej hmoty, dreva ai.) medzi materský konár a rastúci letorast, ktorý chceme odklonoť, štítkami z gumy alebo podobného materiálu, ktoré nasadzujeme nad púčik, z ktorého chceme získať výhonok s väčším uhlom odklonu, vyviazaním k susednému konáru alebo ku kolíku zatlčenému do pôdy, prípadne k drôtenke. Niekedy sa konáre ohýbajú a menia svoj smer samovoľne, pod ťarchou úrody. Ak je zmena odklonu konára a smeru jehu rastu niektorým z predchádzajúcich spôsobov nemožná, použiteľné je napríklad zmäkčenie dreva v mieste ohybu opatrným, miernym nakrúcaním alebo narezaním pílkou zo spodnej strany pri jeho báze. Deštrukčné zásahy sa však neodporúčajú pri kôstkovinách. Na ohnutie letorastov vyrastajúcich na jar sa môžu použiť rozperky z rôzneho materiálu, ako už bolo uvedené, napomôže i neskorší termín rezu. Pri bežnom tvarovaní sa v období výchovného rezu, ale i neskôr môže využiť "Kudlakov rez", pri ktorom sa predlžujúci výhonok kostrového konára zreže na vnútorný púčik (púčik smerujúci do koruny), tento následne vytvorí bujný vzpriamený letorast, ktorý spôsobuje prirodzené odklonenie letorastov z nižšie postavených púčikov. Pri letnom reze, po miernom zdrevnatení alebo nasledujúcu jar sa spätným rezom vrátime k výhonku rastúcemu vhodným smerom s vhodným uhlom odklonu. Tento spôsob rezu sa uplatňuje i pri tvarovaní moderných tvarov jadrovín.

Ohýbanie


Pri ohýbaní spravidla meníme smer osi konára zo zvislého alebo sa tomuto smeru približujúceho do smeru blízkeho horizontálnemu. Tým sa oslabí rast a zlepšia podmienky pre zakladanie kvetných púčikov. Môžeme ho vykonať v období mimo vegetácie alebo počas vegetácie.
Ohýbanie v predjarí sa využíva niekedy pri tvarovaní. Najvhodnejší čas na tento zásah je na začiatku fenofázy pučania. Pri neskoršom ohýbaní hrozí nebezpečenstvo odlamovania výhonkov a konárikov, zvlášť pri odrodách s krehkým drevom (jablone cv. skupiny Delicious , marhule ai.). Na jar ohýbané drevnaté časti - konárik alebo výhonok musíme ohnúť od základu, tak aby sa pritom nevytvoril oblúk. Ak má ostrý uhol odklonu, ohýbame ho na viac krát, zakaždým uhol mierne zväčšíme, pritom bázu ohýbaného konárika pridržiavame voľnou rukou, aby sa neodlomil. Po ohnutí konárika do požadovaného smeru ho vyviažeme vhodným materiálom (špagát, pásky z plastu, papierový špagát ap.,), ktorý je v potrebnom čase dostatočne pevný a nezarezáva sa do dreva. Ak je materiál trvanlivejší, treba ho zavčasu odstrániť. Dôležité je nevytvárať pri ohýbaní oblúky, na vrchole ktorých by sa vytvárali vlky (výnimku tvoria niektoré zvláštne tvary). Ohnutím na jar ovplyvníme smer rastu, silu rastu a diferenciáciu púčikov počas nasledujúcej vegetácie.
Ohýbanie počas vegetácie sa vykonáva najčastejšie s cieľom podporiť diferenciáciu kvetných základov, ktorá sa uskutočňuje pri našich drevinách od konca jari. Čím neskôr sa ohýbanie urobí, tým menšia je pravdepodobnosť, že týmto zásahom ovplyvníme diferenciáciu. Letorasty sa ohýbajú pred zdrevnatením (čím skôr, tým ľahšie a rýchlejšie sa v určenej polohe fixujú). Pri ohýbaní treba dodržať správnu techniku, aby nedošlo k poškodeniu stromu. Pri ohýbaní letorastov je spravidla menej problémov, ako v prípade drevnatých častí, lebo sú mäkké. Pri niektorých spôsoboch tvarovania sa využíva prepletanie, pri ktorom sa vybraté, dostatočne dlhé predlžujúce letorasty vzájomným prepletením koncov pred zdrevnatením ohnú do vhodnej polohy a smeru. Ak sa v tejto polohe ponechajú i neskôr, prispievajú k stabilite koruny. I v tomto prípade platí, že čím skôr zásah urobíme, tým rýchlejšie sa stane nová poloha prírastkov stabilnou. V niektorých krajinách sa na ohnutie konárikov používajú špeciálne závažia.

Zaštipovanie


Ide vlastne o modifikáciu skracovania, vykonávanú v priebehu vegetácie. používa sa na regulovanie intezity rastu, zastavenie rastu a podporu drevnatenia letorastov a na premenu silnejších letorastov na útvary, z ktorých vznikne rodivý obrast. Na rôznych druhoch ovocných drevín sa využíva na rôzne účely. Stupeň a termín zaštipovania závisí od vytýčeného cieľa. Zaštipovanie spočíva v odlomení nezdrevnatených častí rastúcich prírastkov. Skoré zaštipovanie sa používa pri konkurenčných prírastkoch (keď dosiahnu maximálne 70-100 mm), aby sa obmedzil ich rozvoj. Zaštipujú sa pri báze (môžu sa aj vylamovať), nové letorasty vyrastajúce z ponechaných púčikov sa zaštipujú ešte hlbšie a na druhý rok sa vytvorený útvar alebo jeho časť odrežie. Na odrodách so schopnosťou bohatého rozkonárovania sa počet bočných konárov obmedzuje tiež zaštipovaním. Nevyhovujúce dlhé výhonky, alebo tie, ktoré nebudeme potrebovať ako základ konárov sa premenia zaštipnutím na obrast. Podobne ošetríme i vlky (môžeme ich aj vylamovať). Zaštipovanie nemá byť príliš silné a nemá sa robiť veľmi neskoro, najmä na prehnojených pôdach a vo vlhších podmienkach, aby nevyvolalo rast letorastov na jeseň, ktoré by potom nevyzreli.

Vylamovanie letorastov


Svojim účinkom sa približuje prerieďovaniu. Rastúce letorasty sa odstraňujú čo najskôr, akonáhle dokážeme určiť, či sú potrebné na budovanie koruny. Skoršia práca, kým sú letorasty mäkké, vyžaduje menej námahy. Mladé prírastky sa ľahko vylamujú ručne. Týmto spôsobom ošetrujeme konkurenčné letorasty, vlky vyrastajúce zo starších konárov a na vrchole oblúkov a letorasty v prípade, že vyrastajú v zhlukoch. Dôležité je aj odstraňovanie výmladkov vyrastajúcich z podpníka. V poslednom prípade sa odporúča čo najskoršie vytrhávanie výmladkov proti smeru rastu, čím sa odstráni aj pätka prírastku, kde sú sústredené spiace púčiky. Rany netreba zatierať, lebo v priebehu vegetácie sa rýchlo zacelia.

Prepletanie letorastov a živé viazanie


Prepletanie sa robí na oslabenie rastu letorastov, zvýšenie prebúdzania púčikov a môže poslúžiť pevnosti koruny. Silne rastúce letorasty, ktorých poloha nám nevyhovuje, môžeme ohnúť do vodorovnej polohy a ich konce navzájom prepliesť. Skorší zásah vedie k dobrej fixácii prírastkov v novej polohe. Po zdrevnatení možno letorasty rozpliesť a na jar ošetriť rezom. Pri niektorých spôsoboch tvarovania sa ponechávajú prepletené a pomáhajú budovať tvar nevyžadujúci oporu. Uplatňuje sa pri jadrovinách. Živé viazanie sa uplatňuje pri jadrovinách na posilnenie pevnosti kostrových, prípadne polokostrových konárov vyrastajúcich pod ostrým uhlom odklonu. Opatrenie spočíva v naštepení vrúbľov do materského (spodnou časťou) a dcérskeho konára (vrchnou časťou), alebo v naštepení konca niektorého výhonka v korune do iného výhonka alebo konára tak, aby sa zabezpečilo spevnenie konárov. Z technických opatrení sa na podobný účel používa previezanie konárov pevným materiálom, napríklad z plastu ap.

Skrúcanie a nalamovanie letorastov


Používa sa pri mladých stromoch na oslabenie rastu nepotrebných prírastkov (zahusťujúcich, vlkov ap.). Vykonáva sa v priebehu prvej polovice vegetácie. Skrúcanie sa robí miernym otočením letorastu okolo pozdĺžnej osi na jednu a na druhú stranu. Tým nedôjde k silnému narušeniu vodivých dráh. Pri inom postupe sa letorast v smere kolmom na smer rasty ohne na jednu i na druhú stranu opatrne o 90 o. Pri tomto postupe zostane koniec letorastu visieť a zastaví sa jeho rast. Letorast môžeme aj nalomiť, avšak po tomto zásahu často letorasty usychajú. Výhodou oboch spôsobov je, že pri efekte podobnom zaštipovaniu zostávajú stromu k dispozícii listy vrcholov letorastov.

Deformovanie konárov


Narezávanie konárov, ako bolo uvedené pri zmene polohy konára možno robiť i na inom mieste konára (najčastejšie zdola, menej často zhora). Deformovanie možno dosiahnuť i ohýbaním konára až do jeho puknutia, prípadne nalomenia (tenšie konáre). Zásah sa robí pred začiatkom vegetácie. Vytvorené rany je treba obvykle ošetriť a vytvárajúce sa vlky (okolo rany) odstraňovať vylomením.

Zárezy do kôry


Používajú sa rôzne zárezy do kôry, podľa účelu, ktorý majú splniť. Zárez nad púčikom vykonaný pred začiatkom vegetácie slúži na podporu prebudenia púčika a rastu z neho vzniknutého letorastu. Podobne poslúži i zárez nad výhonkom alebo konárikom. Zárez môže mať oblúkovitý, strechovitý, krížovitý tvar a robí sa do kôry a čiastočne i dreva do hĺbky 2-3 mm štepárskym nožom alebo žabkou, prípadne pílkou. Zárez pod púčikom má zabrániť zostupný pohyb asimilátov z miesta nad ním. často slúži na premenu rastového púčika na kvetný. Zárez sa robí polmesiačikovitý, po drevo, pred začiatkom diferenciácie kvetných púčikov. Pozdĺžny zárez (ryha) do kôry sa robí na kmeni a starších konároch jadrovín so zhrubnutou, pevnou kôrou nedovoľujúcou hrubnutie týchto častí pri tvorbe xylému a floému kambiom. Bez tohto ošetrenia kôra niekedy praská a vytvárajú sa rany. Zárezy sa robia ryhovačom alebo záhradníckym nožom do kôry na severnej strane kmeňa alebo konárov. Dĺžka zárezov býva maximálne 0,5-0,6 m. Ryhy netreba zatierať voskom.

Krúžkovanie a zaškrcovanie


Tento postup slúži na urýchlenie rodivosti pri jadrovinách. V prípade kôstkovín sa mu vyhýbame, lebo môže spôsobiť glejotok a predčasné odumieranie konárikov prípadne celých stromov. Krúžkovanie spočíva v prstencovitom narezaní kôry v šírke 5 mm, pričom sa odporúča ponechať v prstenci malé spojenie (mostík), cez ktorý prúdia asimiláty smerom do koreňa. Vhodné je, ak sa krúžkovanie nevykoná na všetkých konároch naraz, ale jeden rok sa ošetrí jedna polovica konárov a druhý rok ostatné (prípadne po tretinách v priebehu 3 rokov). Podobný efekt sa dosahuje zaškrtením konárov drôtom, ktorý podložíme páskou z mäkkého plechu alebo iným materiálom, priškrtením drôtu okolo hrubnúceho konárika dosiahneme zabránenie odtoku asimilátov. Po splnení účelu drôt odstránime. Vhodný termín na uskutočnenie tohoto opatrenia je od mája do konca júna.

Rez koreňov


Rez koreňov sa robí pri vysádzaní stromčekov bez koreňového balu, pričom sa odstraňujú len poškodené alebo zaschnuté časti, aby sa zlepšili podmienky pre tvorbu kalusu a nových koreňov. Vo výsadbách sa rez koreňov v niektorých krajinách odporúča na zoslabenie rastu bujných stromov a podporu zakladania kvetných púčikov. Technika rezu spočíva v odkopaní rýh po stranách radu stromov do hĺbky asi 0,3-0,4 m a následnom preseknutí silnejších koreňov. Na prácu sa v zahraničí používajú špeciálne stroje s nožovitým nástrojom. Zásah sa odporúča robiť na jeseň, prípadne skoro na jar (vtedy však poškodzuje štruktúru pôdy). Neskorší zásah môže spôsobiť okrem silnej depresie rastu aj opad mladých plodov. Neodporúča sa robiť na kôstkovinách a všeobecne na drevinách, ktoré majú na koreňoch adventívne púčiky, lebo by podporil tvorbu koreňových výmladkov.

Návrat na obsah